Moje „nahliadnutie“ mi poskytloveľa informácií o živote budúcich kňazov, keďže trvalo dosť dlhý čas – triroky. Áno, aj ja som bol jeden z tých, ktorí sa pripravovali na službukatolíckeho kňaza. Bolo to v rokoch 2001 až 2004.
Prečosa mladý muž rozhodne stať sa kňazom? Prvou odpoveďou je Božie povolanie. Bohsi volá koho On chce, a keď človek rozozná tento hlas, nasleduje ho. Tátoodpoveď je však stále zahalená mystériom, a racionálneho človekaneuspokojí. A v skutočnosti je odpovedí viac. Motivácie pre kňazstvomôžu byť rôzne. Akí sú teda adepti kňazského povolania?
Predstavyo živote za múrmi kňazského seminára môžu byť rôzne. Pre zbožnú babku súto milí chlapci, prechádzajúci sa v tichosti po dlhých chodbách seminára,oblečení v reverende, s knihou v ruke, neustále sa modliaci. Preneveriaceho to budú psychicky nevyrovnaní ľudia, homosexuáli, pedofili, túžiacipo peniazoch. Aká je pravda? Pravda je úplne inde. Bohoslovci, čiže kandidátikňazstva, sú obyčajní mladí muži, ako na iných vysokých školách, a akýmiboli aj dvanásti apoštoli, ktorých si vybral Ježiš.
Kňazmá byť druhým Kristom, pokračovať v jeho začatom diele. To by mala byťhlavná motivácia pre kňazstvo. Žiaľ, nie je tomu vždy tak. Niektorých lákanajmä život farára, a nie život druhého Krista. Keďže u nás naSlovensku je veriacich pomerne dosť, je dosť aj financií pre kňaza, ktorý takľahko môže spohodlnieť, alebo prepadnúť túžbe po peniazoch. Iných adeptov lákarelatívna voľnosť kňaza, najmä čo sa týka času, a s tým spojenécestovanie, sledovanie filmov, rybárčenie, chov psov, a podobne. Mnohí satešia na nové auto a na pozíciu, ktorú budú mať vo svojej farnosti.Formácia v kňazskom seminári by im ale mala pomôcť pochopiť, že životkňaza je skôr o duchovných veciach, a nie o materiálnych. Žiaľtáto výchova nie je vždy najúspešnejšia a niektorí mládenci spoznajúrealitu až po kňazskej vysviacke. A tí, čo sa rýchlo prejedia materiálnejrozkoše, odídu z kňazstva a hľadajú inú rozkoš. Poznáme aj takétoprípady. Preto by sa veriaci ľudia mali viac modliť za svojich kňazov. Notaktiež je dobré, keď sa chyby, aj chyby cirkvi, dostanú na povrch. Iba vtedysa dajú riešiť a odstrániť.
Formáciav kňazskom seminári trvá šesť rokov a je spojená so štúdiom nateologickej, resp. bohosloveckej fakulte. Kandidáti sú pod dozorompredstavených, rektora, vicerektora, prefektov. Ako vyzerá bežný deňbohoslovca? Budíček o 6.00, rozjímanie v kostole o 6.20,následne 7.00 svätá omša, 7.30 raňajky, 8.15 prednášky, 12.45 obedňajšiamodlitba, 13.00 obed, 13.30-15.45 vychádzka, 16.00-18.20 štúdium, 18.30 večernámodlitba v kaplnke, 18.45 večera, 19.00-20.45 osobné voľno, 21.00 spoločnámodlitba pred spaním. Tento režim sa zdá byť prísny, ale organizmus si naňrýchlo zvykne. A najmä dáva priestor pre zahĺbenie sa do seba, aby človekspoznal, čo v živote naozaj chce robiť, ako chce život prežiť. Ako sme spomenuli,Boh povoláva človeka. No zároveň mu necháva úplnú slobodu rozhodnúť sa. Pretoby Boha nemalo hnevať, ak sa slobodne človek rozhodne inak.
V piatomroku formácie sa kandidát musí definitívne rozhodnúť, či chce byť kňazom alebonie. Mnohí sa rozhodli odísť ešte skôr, ako v 5. ročníku. Aj tu bolidôvody rôzne. Niektorí sa na túto službu nehodili, a po „dohode“s predstavenými opustili seminár. Iní zistili, že chcú žiť radšejv manželstve. Mnohí ale mali iné očakávania od cirkvi a rýchlostratili ilúzie. Cirkev nie je bez chýb, ani kňazi, ani bohoslovci. Sú tonaozaj obyčajní ľudia, ako každý iný. Človek zažije aj v cirkvi sklamania,závisť, karierizmus, nenávisť, a podobne. Šťastní ostanú tí, ktorí naozajsvoj duchovný život postavia na Bohu, a nie na cirkvi. A to sa týkanielen kňazov, ale aj bežných veriacich ľudí.
Veľaľudí pozná dobrých kňazov, ale samozrejme majú ľudia skúsenosti ajs kňazmi, u ktorých je vidieť zlé vlastnosti. Podobne je to ajs inými cirkevnými hodnostármi, ktorí nerobia cirkvi dobré meno. Ide najmäo súčasné kauzy okolo spolupráce s ŠTB. Smutné je, že nenávisť potomsmeruje nielen k danému jednotlivcovi, ale aj k celku,a najhoršie je, že aj k samotnému Bohu. Za zlo, ktoré pácha človek,je zodpovedná najmä konkrétna osoba a jej slobodná vôľa.
Zakňazov, ktorí nespĺňajú predstavy svojich veriacich, je zodpovedná už ichformácia v kňazskom seminári. Alebo žeby to bola v ich prípadedeformácia? A ruku na srdce nech si položí každý veriaci človek – čorobíme pre budúcich kňazov? Trend smeruje k tomu, čo vidno v západnejEurópe, nezáujem o kňazské povolania. Neveriaci ľudia vytýkajú cirkvirôzne chyby a často krát majú pravdu. Tí, čo sa teraz pripravujúv kňazských seminároch na svoje poslanie, to nebudú mať ľahké. Aj keď užnepatrím k nim, prajem im veľa šťastia a síl.
