Milí Spišiaci, milí priatelia.
Francúzsky spisovateľ Robert Merle napísal vo svojej knihe “Ostrov” vetu: “Horšie ako vláda menšiny nad väčšinou je už iba vláda väčšiny nad menšinou.” Autor neútočí na demokraciu a jej základné pravidlá, ale upozorňuje na podstatnú vlastnosť demokracie: “Sila demokracie sa meria právami menšín a nie právami väčšiny.” To znamená, žiadne “vyhraj voľby a môžeš všetko”, alebo “teraz sme vyhrali my, vy si zvykajte”, prípadne “nečudujte sa, my sme víťazi”. Ak by Robert Merle žil a bol by dnes na Slovensku, mal by o čom písať. A písal by o našej „kartovej demokracii“, v ktorej vyššia karta berie všetko.
My nepíšeme, my protestujeme. Na protest máme viac dôvodov, uvediem dva hlavné:
1) Vládna moc deštruuje právny štát a tým oslabuje a ohrozuje aj demokraciu v štáte,
2) Vládna moc odkláňa Slovensko smerom k Rusku.
Oslabovanie demokracie a prikláňanie Slovenska k Rusku sa odohráva postupne, nie jednorázovo, ale je úplne viditeľne, lebo prebieha vulgárne, primitívne a násilne spôsobom “Zvykajte si”.
Sme tu dnes preto, lebo s tým nesúhlasíme a zvykať si nechceme.
Dobrým popisom dneška je známy príklad so žabou v hrnci s vodou, ktorý je na ohni. Sprvu zohrievanie vody žabe vyhovuje a zvyká si, až nakoniec nemá sily vyskočiť z horúcej vody a žaba je uvarená. Varenie občanov vládnou mocou prebieha spochybňovaním vedy, relatívizovaním, pokrytectvom, sebectvom, cynizmom a rozdeľovaním ľudí na dobrých, normálnych a našich na jednej strane a ostatných zlých, nenormálnych a iných na strane druhej. Pripomeňme si niekoľko príkladov:
- najsilnejší muž v štáte je prívržencom trestu smrti, ale presadzuje zníženie trestov v novele trestného zákona. Toto je príklad premysleného pokrytectva na ochranu “našich” ľudí, rozumej “jeho” ľudí,
- podpredseda najsilnejšej strany hanlivým spôsobom hecoval dav ľudí, aby urážali a špinili meno ženy - meno prezidentky, hlavy štátu. Za urážku štátneho predstaviteľa dostal tento človek funkciu podpredsedu parlamentu. V roku 1953 dostal spisovateľ Rudolf Dobiáš za urážku štátnych predstaviteľov 18 rokov väzenia, lebo u neho našiel učiteľ kreslený žart ako je Stalin s Gottwaldom v kotle v pekle, pričom tú kresbu ani nenakreslil. Komunistickému vodcovi takejto doby sa predseda vlády a dvaja podpredsedovia parlamentu išli pokloniť na jeho hrob. Toto je príklad absolútneho cynizmu.
Výsledkom správania sa našich “mocných” je rozdelená spoločnosť, v ktorej polovica ľudí verí, že zem je plochá a verí, že príčinou ruskej vojnovej agresie na Ukrajine je samotná Ukrajina. Čím hlúpejšia otázka v prieskume verejnej mienky, tým väčšia istota, že odpovede budú v pomere 50 na 50. Žijeme na rozpoltenom Slovensku.
Za nás prítomných chcem povedať, že Slovensko nie je hrniec s vodou na ohni a občania nie sú spokojné žaby.
A úplne na záver: nechceme byť súčasťou Ruska, ani fyzicky, ani mentálne!
Ďakujem za pozornosť.
Miro Pollák
