Tento blog pozostáva z vybraných textov z knihy Artura Domoslawskeho s názvom Vylúčení.
Polícia nepostupuje vždy rovnako (v USA, pozn. MP), bolo to tak vtedy a je to tak aj dnes. Clayborne Carson (historik zo Stanfordovej univerzity) vraví, že keď chytia černošského chlapca, aj bez silných dôkazov ho hneď obvinia zo závažného trestného činu, napríklad z vraždy alebo lúpeže. Navrhnú mu, aby sa priznal k menej závažnému prečinu, napríklad ku krádeži. Černoch z geta, ktorý nemá na dobrého právnika, nechce riskovať tridsať ročný trest. Prizná sa ku krádeži, ktorú nespáchal, a dostane niekoľkoročné väzenie. Z bludného kruhu sa potom nedá výjsť: zamestnávatelia nechcú prijať bývalého kriminálnika a ten, keďže nemá inú možnosť, si musí na život zarobiť inak. Obyčajne páchaním rôznych priestupkov.
Z vyše dvoch miliónov väzňov v Spojených štátoch amerických tvoria Afroameričania a Hispánci viac ako polovicu, hoci z celkovej populácie predstavujú iba dvanásť, respektíve trinásť až štrnásť percent. Černosi sedia prevažne za prechovávanie drog, hoci ich konzumácia je medzi belochmi údajne väčšia.
„Keby bielych Američanov väznili a drogy tak dôsledne ako černochov, došlo by k sociálnym protestom,“ povedal pred rokmi Loic Wacquant, sociológ z Univerzity v Berkeley, renomovaný odborník na trestnú problematiku. „Vyvstávali by otázky, prečo za drobné priestupky ničiť životy mladých ľudí a zbavovať ich šancí do budúcnosti. Keby belochov trestali v rovnakej miere ako ľudí tmavej pleti za mrežami by bolo deväť miliónov ľudí.
Prečo sa teda k černochom pristupuje inak? Podľa Carsona justícia zohráva voči Afroameričanom úlohu, ktorú v minulosti plnil systém uzákonenej segregácie a rasovej diskriminácie.
Niektorí výskumníci afroamerickej histórie priamo hovoria, že po vymanení z jednej neslobody nastala ďalšia. Keď prezident Lincoln v roku 1863 zrušil otroctvo, nahradil ho systém rasovej segregácie, ktorý trval sto rokov. Keď hnutie na čele s Martinom Lutherom Kingom zvíťazilo nad segregáciou, nastúpila politika a mentalita „práva a poriadku“, ktorá onedlho oslávi polstoročnicu. Veľa belochov, ktorých vyľakali černošské vzbury v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch, došlo k záveru, že odstránenie segregácie musí ísť ruka v ruke s kontrolou nad „nanovo zrovnoprávnenými“, že je nevyhnutné podriadiť ich istej spoločenskej disciplíne. Takýto bol nevypovedaný zmysel ideológie „práva a poriadku“, prepožičanej od stúpencov segregácie z juhu, ktorú zaviedol Richard Nixon. Mnohí znalci tejto problematiky zastávajú názor, že disciplinárnu funkciu v dnešnej Amerike plnia polícia a justícia, ktoré poháňa nielen táto ideológia, ale aj rasistická podozrievavosť voči černochom.
Text blogu pochádza z knihy: Artur Domoslawski - Vylúčení, Absynt, 2018, str. 392 – 393
