Na úrovni štátu je všetko zrozumiteľné. Štát, ako najmocnejšia inštitúcia nad svojím územím a nad svojimi občanmi, ktorým má naviac slúžiť, si nemôže dovoliť niektoré životné oblasti ignorovať alebo úplne zanedbať. Štát nemôže jeden rok budovať diaľnice, druhý rok byty, tretí rok sa venovať vzdelaniu, štvrtý rok zamestnanosti a piaty rok napríklad kultúre. Každý uzná, že štát sa musí všetkým oblastiam venovať každý rok. Inými slovami, musí sa starať o všetky potreby svojich občanov súčasne, čiže komplexne. Na úrovni štátu je to pochopiteľné. Ak to neurobí, má problémy. Niektorá zanedbaná oblasť vyvolá ťažkosti, ktoré sprostredkovane znepríjemnia život občanom natoľko, že úspech štátu v iných oblastiach ostane zabudnutý a nedocenený. V takom prípade občania povedia, že štát zlyhal a majú pravdu.
Podobný prístup je pochopiteľný aj na úrovni obcí. Ani obec sa nemôže venovať iba stavbe chodníkov, alebo ohňostroju na Silvestra. Občania majú množstvo ďalších viac alebo menej oprávnených požiadaviek. Ich ignorovanie môže vyvolať zlú krv a zbytočné napätie v obci. Následne sa môže stať, že starosta alebo poslanci prídu o svoje meno a neskôr aj o volenú funkciu.
Uvedené príklady sú ľahké pre pochopenie opodstatnenosti komplexného prístupu pri riešení problémov života ľudí na jasne určenom území, či už štátu, alebo obce. Komplexný prístup ide ruka v ruke s územným riešením problémov.
Použitie komplexného prístupu pri tematickom riešení problémov je trošku zložitejšie a menej pochopiteľné niekedy aj pre skúsených ľudí, ktorí sa danej téme venujú možno aj celý život. Zotrvačnosť myslenia, administratívne návyky, pohodlnosť zo sto krát osvedčeného riešenia, nechuť ku zmene, nedostatok odvahy, uprednostnenie byrokratického zaškatuľkovaného prístupu, zafixovaný direktívny postup zhora, poslušná rezignácia pred tými istými nezmyselnými príkazmi a sto ďalších dôvodov sú príčinou rezignácie hľadania ťažších, ale prospešnejších riešení.
Opakujúcim príkladom takejto zotrvačnosti je riešenie problémov zanedbaných rómskych komunít v osade, ktorá je vždy časťou nejakej konkrétnej obce. Raz sa v osade kladie zámková dlažba, inokedy buduje komunitné centrum, potom sa zaúčajú terénni pracovníci, ktorých nahradia zdravotní asistenti a tak všelijako podobne a na pokračovanie stále dookola. Väčšinoví občania obce vidia, že do osady „idú“ peniaze a osada je stále osadou s veľkým množstvom problémov. Ale ako ináč takýto izolovaný prístup môže dopadnúť? Starosta je rád, že uspeje v nejakých projektoch, ktoré nemusí financovať obec. Keď dávajú, tak berie. Berie na to, na čo dávajú. Užitočnosť prijatých a následne aj minutých peňazí je druhoradá. Veď treba čerpať fondy. Treba míňať, takže každá kampaň na míňanie peňazí je dobrá. „Niekoho pri tom míňaní aj zamestnáme a nejaké body u voličov získame“, povie si starosta.
Cielenejší prístup je poctivo spracovať komplexný projekt pre strategické riešenie problémov osady so všetkým, čo k tomu patrí, vrátane bývania, zdravia, vzdelania, zamestnania a práce s verejnou mienkou. Takýto projekt je špecifický pre každú obec. Ak by obec mala schválený takýto komplexný projekt, tak po jeho úspešnej realizácií by „stačilo“ výsledky udržiavať a raz za čas aktualizovať plnenie aktivít.
Uvedený komplexný prístup nemá uplatnenie iba pri riešení integrácie rómskych komunít. Predstavme si tému zdravotne ťažko postihnutých občanov. Je síce pravdou, že každá maličkosť je lepšia ako nič, ale to snáď v 21. storočí nemôže stačiť. Takže komplexný prístup musí obsahovať riešenia zdravotných, sociálnych, ekonomických, informačných, kultúrnych a všetkých ďalších potrieb, ktoré postihnuté osoby napadne. Nestačí riešiť každú časť tohto komplexného problému iba jeden mesiac a postupne striedať mesiace. Každý pochopí, že takýto izolovaný prístup by bol výsmechom, lepšie povedané urážkou zdravotne ťažko postihnutých osôb.
Nie je ťažko predstaviť si, že komplexný prístup je užitočný napríklad aj pre riešenie potrieb seniorov v ich centrách a strediskách. Nestačí opraviť strechu, alebo vyškoliť personál, alebo zabezpečiť lieky a zdravotné prostriedky, nestačí ... Potrebné je všetko a podľa možnosti súčasne. Inými slovami, potrebný je komplexný prístup.
Ďalších príkladov na uplatnenie komplexného prístupu je milión.
Celý náš život je komplexný a budujeme si ho vlastnými silami zdola. Opačný prístup je direktívny zhora a užitočný pre osvieteného monarchu a jeho poddaných. Našim politickým prostredím je demokracia, územím je republika a našou snahou je občianska spoločnosť zrelých občanov. Preto si musíme spoločne budovať a vylepšovať náš život komplexným prístupom zdola.
Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.
