Prvá báseň umelej inteligencie o Rómoch

Keď v chatrči Rómovia bývajú,
Často o slobode snívajú,
Bojujú o práva svoje,
Chcú, aby boli slobodní ako ostatní ľudia všade.

Nemajú domov pevný a stabilný,
Nepoznajú pocit bezpečia a spokojnosti,
No stále snívajú o tom,
Aby mohli slobodne cestovať a mať svoje miesto pod slnkom.

Rómovia nechcú byť odsúdení na chudobu,
Chcú mať rovnaké príležitosti a plniť svoje sny,
Hľadajú spôsoby, ako dosiahnuť slobodu,
A byť prijatí a rešpektovaní všade, kam zájdu.

Tak nech sa snažia a nech sa usilujú,
Sloboda je cenná a stojí za to ju bojovať,
Rómovia si zaslúžia slobodu rovnako ako každý iný,
Nechajme ich žiť svoje životy slobodne a bez obmedzení.

(S umelou inteligenciou komunikovala Veronika Smik a Miro Pollák.)