Na námestí vo Svätom Jure je obnovená fontána so smutným kameňom. Vysekaným hranolom vo svojom strede. Nič viac a nič menej. V centre mesta stojaci veľký a ťažký kamenný útvar bez výpovede, bez súvislosti, bez odkazu, bez názoru. Fontána s opusteným kameňom, ktorý za to nemôže a ktorý by sa určite rád vrátil do kameňolomu, kde by počkal na návrat pôvodných hrdých občanov kedysi kráľovského mesta, alebo aspoň na ich hrdých dedičov, ak takí ešte sú.
Keďže v centre Svätého Jura nie je inštalovaná žiadna socha Svätého Juraja bojujúceho s drakom (symbol mesta), táto nedokončená fontána sa priam núka v prospech základnej osvety pre návštevníkov mesta. Je pravda, že Juraj s kopijou u dnešného človeka nevyvoláva primeraný údiv alebo dokonca obdiv. Prepichnutý drak u vytrénovaných detí na hororových počítačových hrách vzbudzuje skôr úsmev. U citlivých predpočítačových detí zase ľútosť práve tak, ako každý z posledných žijúcich tvorov na tejto zemeguli, ktorého môžu vidieť každý deň v televízií a sem tam aj v zoologickej záhrade. Aj preto Fero Guldan namaľoval pre mesto veľký obraz, na ktorom bojuje Svätý Juraj so zlom a nie s veľkou okrídlenou jaštericou. Namaľoval ho ústretovo voči chápaniu dnešného človeka, hoci aj poslanca. Odporné mazľavé zlo so sto žltými očami na svojom tele lepšie symbolizuje dnešné reálne zlo, či už ide o ľudskú hlúposť, chamtivosť, aroganciu, necitlivosť, sebectvo alebo ľahostajnosť a lenivosť.
Prenesme sa o tisíc kilometrov juhovýchodne od Svätého Jura do mesta s tým istým názvom Sfantu Gheorghe (v rumunčine) alebo Sepsiszentgyorgy (v maďarčine) v Sedmohradsku. V strede mesta je inštalovaná kópia sochy Svätého Juraja, ktorej originál z roku 1373 je na Pražskom hrade. Autormi tejto významnej gotickej sochy sú bratia Martin a Georg z Kluže v Sedmohradsku. Ak si Praha vedela pomôcť v 14. storočí umelcami z Kluže, mesta vo vtedajšom Uhorsku (teraz mesta v Rumunsku), prečo by si terajšie rumunské mesto Sfantu Gheorghe nemohlo pomôcť originálom z Prahy (teraz mestom v Českej republike)? V spoločnej Európe by to malo byť nielenže povolené a možné, ale priam pochopiteľné a samozrejmé. Treba povedať, že pôvodom pražská socha s vtedajším zmyslom pre krásu vôbec nepoburuje vkus ani dnešného človeka a najmä staršia generácia mesta Sfantu Gheorghe ju prijíma bez výhrad, podobne ako Pražáci v Prahe
V inej časti mesta Sfantu Gheorghe bola asi pred 10 rokmi postavená nová socha na tú istú tému (Svätého Juraja, jeho koňa a zlého draka). Táto socha v modernom prevedení zobrazuje mladíka sediaceho na tučnom drakovi, do brucha ktorého by sa viac krát zmestil. To znamená, že socha symbolizuje aj ďalšie dnešné reálne zlo, ktorým je pažravosť a nenažranosť. Sediaci mladík na drakovi nepotrebuje koňa (čo symbolizuje dobro, ktorým je šetrnosť a skromnosť). Mladík sa bráni pred otvorenou dračou papuľou tak, že priečne do nej vráža palicu (nepotrebuje kópiu, lebo šetrí J). Drak sa zahryzne do palice a na mladíka už nedosiahne. Táto novšia socha ponúka iný príbeh ako tá prvá, staršia socha. Nie boj so zlom, ale obrana pred zlom. A ponúka aj niečo viac. Mládenec sa nielenže ubráni pred zlom, ale zlo aj krotí, o čom svedčí jeho poloha. Sediaci mládenec na drakovi jazdí (nepotrebuje koňa, veď šetrí J). Návštevník rumunského Sfantu Gheorghe má na výber dve sochy neďaleko od seba v centre a môže rozmýšľať o tom, čo je lepšie: útočiť proti zlu, alebo brániť sa voči zlu? A skrátene môže rozmýšľať o tom, čo bolo skôr: útok alebo obrana?
V tejto chvíli sa nedá nespomenúť si na obdobie pred Novembrom 89. V čase povinnej vojenskej služby bol človek v civile braný za vojaka bez uniformy a opačne, vojak bol civilom v uniforme. Rozdiel medzi vojakom a civilom bol dokonale zotretý, všetci slúžili socialistickej vlasti a všetkým bola tlačená do hlavy základná myšlienka obranného vojenského paktu Waršavskej zmluvy, že najlepšou obranou je útok. Tejto myšlienke bola podriadená taktika boja. Napríklad, cvik pri dobýjaní nepriateľského zákopu pri boji zblízka sa trénoval s nasadeným bodákom kvôli prepichnutiu nepriateľa. Ak nepriateľ nechcel hneď zomrieť, cvik pokračoval použitím pažby na dotlčenie hlavy.
Sochy v rumunskom Sfantu Gheorghe ponúkajú mnoho zamyslení sa. Je možné úplne odstrániť a zničiť zlo? Je možné zvíťaziť nad zlom definitívne? Je možné ubrániť sa útokom, alebo zvíťaziť obranou? Nie je skutočnou múdrosťou zvládnuť a skrotiť zlo? Čo bolo skôr, zlo alebo dobro? Alebo bolo, je a bude zlo stále spolu s dobrom? Čo bolo skôr, vajíčko alebo sliepka?
Význam niektorých otázok je v nich samých, nie v odpovediach na nich. Nad akými otázkami sa môžeme zamýšľať na námestí vo Svätom Jure?
