Ulica tmavá,
dážď v nej husto šuští.
Samoty bralá
z každej strany pľušti.
Tma z vysokej oblohy
na človeka padá.
Pletie sa mu pod nohy,
do očí mu sadá.
Cestu jeho ulicou
ploty z výšok lemujú.
Začne snívať aj bez snov,
že ho pozvú niekam dnu...
A on ide ulicou,
jak aj svojím životom,
plniť tak cieľ svojich snov-
- nebyť už viac otrokom.
Kráča v pľušti, stále kráča.
Cestu jak životom hľadá.
Cíti stres, jak v koži hráča.
V srdci nádej večne mladá.
Tak šinie sa životom,
človek- ten veľký pútnik.
Nerestí snáď otrokom,
v chybách často smúti.
V zime, v blate často súc.
Na ulici, v snehu.
Hľadá teplo dlaní, sŕdc,
a blížneho nehu.
Kto má preňho v srdci miesto ?
Kde ho teplý čaj ten čaká?
Prešiel snáď tak celé mesto.
Kde je preň aj radosť dáka ?
Snáď za plotom je ten Raj ?
Tam je preň to teplé miesto ?
Pred ním spásu neutaj !
Do Raja bež Lásky Cestou!
Zatúži on- chce vidieť
Záhradu za plotom tým,
záchrany a spásy sieť.
S kým ju nájde? S kým, len s kým ?
Ježiš ruku ponúka,
chce ho priviesť k Otcovi.
Čo ho čaká na lúkach-
- v Raji - tam až na Nebi ?
Tam ho Otec s láskou čaká.
Syna márnotratného.
Však ktorá je to ohrada?
Raja prisľúbeného?
Len srdce vie ...
Kam láska ťahá z ďaleka.
Ešte v srdci neuzrel,
kam Boh pozýva človeka.
A keď ráno do záhrady
vyvedú ho, do sadu,
očarený sa rozhľadí
na tú krásu, parádu.
Za tým plotom -
- Raj nás čaká !
Každý chce nájsť cestu domov.
Ísť do Raja - Ťa nezľaká !
V radosti, ...
...aj s dušou Tvojou !
