Písmo:
A-
|
A+
Keď ako kvet uvädám
a znova dvíham hlavu,
ja chuť kráčať znova mám,
a brať tak Tvoju radu.
Že radostná zvesť
čaká na mňa tam,
kde treba kríž svoj niesť,
s Tebou aj, a nie sám.
Že kríž sa mostom
v rukách Tvojich stáva.
Tam všetkým hosťom
je ovenčená hlava.
Tak volá Tvoja stráž,
aby sme k Tebe prišli.
Ty zlobu nepoznáš,
k Tebe prídu čistí.
Tak len Ty nás zavolaj,
Ktorý v Nebi čakáš.
Pripravený v Nebi kraj,
doň Ty duše hľadáš.
Za Tebou ja mierim
a chcem Ťa vždy mať rád.
Stále Tebe verím,
znova-tisíc krát.
