Z knihy : DROGOVÁ ZÁVISLOST , Autor : MUDr. Jiří Presl, Vydavatelstvo MAXDORF , edícia MEDICA , Vyd. v r. 1994.
Citujem: „ Čo je ale v skutočnosti „ drogová závislosť" ? Existuje rad pojatí a definícií drogovej závislosti či závislosti na návykových látkach. Môžeme hovoriť bezpochyby o onemocnení. Dôkazom prijatia tohto tzv. medicínske-ho modelu závislosti bolo zaradenie závislostí na alkohole a na tzv. Iných návykových látkach do Medzinárodného klasifikačného zoznamu ochorení. Definície sa časom pozmeňovali , ale možno povedať, že akýsi základ vždy tvorilo niekoľko bodov:
a) nezvládateľná, neodolateľná túžba po opakovanom braní drogy
b) tendencia ku zvyšovaniu dávok i existencia psychickej či fyzickej závislosti na určitej droge vyjadrená
prítomnosťou tzv. abstinenčného syndrómu psychického alebo fyzického typu
d) negatívne dôsledky pre jedinca a spoločnosť
Často sa hovorí o tzv. abstinenčnom syndróme, v slangu „ absťáku „ .
Tento syndróm ( tj. Súbor príznakov), môže byť prítomný v oblasti fyzickej či psychickej. Ide o jeden z prejavov už zreteľnej drogovej závislosti a intenzita, s akou je prítomný, môže byť veľmi rôzna. O čo teda vlastne ide?
Jedna zo základných vlastností drog je schopnosť nie len preniknúť do organizmu a ovplyvniť jeho funkcie, ale postupne sa stať súčasťou jeho látkovej premeny. Organizmus si na pôvodne novú látku, s ktorou sa opakovane stretá, zvyká. To vedie ku dvom dôležitým prejavom. Jednak dochádza pri väčšine drog ku tzv. vzostupu tolerancie , čiže ku tomu, že organizmus reaguje za určitú dobu na pôvodne dostatočné drogy nedostatočne, droga akoby „ menej funguje". To vedie ku nutnosti zvyšovať dávky drogy potrebnej ku dosiahnutiu očakávaného efektu - tento vývoj je charakteristický obzvlášť pre opiátové závislosti.
Po druhé potom dochádza ku prekvapivému javu - a to vždy s nepríjemným prekvapením - že nedostatok drogy je prežívaný ako nepríjemný stav. Ide o syndróm abstinencie od drogy, syndróm „ odňatia". Tento stav vzniká pozvoľne, nenáhlivo, plazivo. Človek väčšinou bere drogu preto, aby dosiahol čosi príjemné. Môže to byť odstránenie úzkosti, potlačenie únavy, vylepšenie nálady v zmysle euforizácie, zvýšeniu sebavedomia či proste intenzívny stav veselosti a smiechu. Človek sa sa dostáva zakéhosi stavu „ nula" do stavu „plusového". Po odoznení drogového účinkusa vracia späť ku východzej úrovni - aspoň spočiatku.
Tento jav je práve kameňom úrazu. Po určitej dobe len experimentujúci jedinec zbadá, že keď drogu nemá, je mu horšie, než skôr a s drogou mu už nie je tak dobre ako predtým. Situácia sa mení. Z pôvodne „ plusového" stavu sa dostáva už závislý jedinec s drogou do stavu „ normy" , zatiaľ čo bez drogy sa ocitá v „mínuse". Bezdrogový stav je vnímaný ako obtiažny a nepríjemný, droga sa stala, subjektívne vzaté, nutnosťou - objavil sa syndróm abstinencie.
„Syndróm odňatia „ sa delí na tzv. fyzický ( najrôznejšie telesné obtiaže, bolesti, kŕče, hnačka, zápchy, potenie, slzenie a pod. ) a tzv. psychický
( úzkosť, nekľud, podráždenosť, agresivita, únavnosť, vyčerpanosť, spavosť, pasivita, nutkavá potreba vziať drogu znova atď. ). Situácia proste nie je jednoduchá. Je nutné si uvedomiť aj skutočnosť, že prejavy abstinencie sú výrazne individuálne, a preto aj individuálne zvládnuteľné. Faktom je, že abstinenčný syndróm je v oblasti drogovej problematiky významnou skutočnosťou a nemožno ho v žiadnom prípade podceňovať.
Poísať účinky marihany nie je vždy ľahké, pretože ako pri rade iných drog závisí často efekt na osobnosti jedinca, ale taktiež aj na jeho aktuálnom stave a psychickom a fyzickom rozpoložení. Nie sú drogy bez rizík a nie je iste lepšia cesta, ako sa rizikám vyhnúť - než drogy nebrať." - koniec citácie z publikácie.
Nasledovný zdroj : Informačno-vzdelávací bulletin rezortu kultúry s názvom:
SOCIÁLNA PREVENCIA , rok 2007 , č. 3 , ISSN 1336-9679 ,
Článok : NIEKTORÉ NEPRIAZDNIVÉ DOSLEDKY UŽÍVANIA KANABISOVEJ DROGY , Autor : PhDr. Ingrid Hupková, PhD., riaditeľka kabinetu sociálnej prevencie, Národné osvetové centrum .
Citujem : „ Rozdiely v riziku poškodenia následkom kanabisu - Riziko, že kanabis spôsobí poškodenie, sa od jedinca k jedincovi líši, pretože sa líši vnímavosť ľudí. Toto vzájomné pôsobenie medzi náročnými životnými situáciami ( stres, trauma ) na jednej strane a vnímavosť na druhej strane je zrejmé, existuje a platí pri mnohých chorobách a druhoch poškodenia. Problémom ostáva, že individuálna vnímavosť na daný stres či, traumu obvykle nepoznáme. Napriek tomu, ako uvádza j. Ramström ( švédsky autor Jan Ramstrom zo švédskeho Národného inštitútu verejného zdravia ), vieme vo vzťahu k účinkom vyvolaným kanabisom na ľudí určiť, že niektoré skupiny sú na poškodenie významne náchylnejšie, než iné. Týka sa to najmä troch nasledujúcich skupín :
1 ) Tinedžeri - fajčenie kanabisu predstavuje hrozbu pre vývin mladého človeka, a to pre spôsob, akým THC ( aktívna látka v kanabise - marihuane ) pôsobí na vnútorné psychologické procesy, ktoré sú charakteristické pre tínedžerský vek. J. Ramström ( 2005, s. 19 ) zdôrazňuje, že „ viaceré faktory, v neposlednom rade vnútorná duševná nevyrovnanosť, ktorá je hlavnou črtou tohto vývinového obdobia, môže u tínedžerov skôr než u dospelých vyvolať reakcie s psychiatrickými príznakmi. Keďže ich organizmus je stále vo vývine, možno tiež predpokladať, že mladí ľudia sú náchylnejší na telesné poškodenie. Tým, že mladí bojujú za nezávislosť od svojich rodičov, podpora, s akou môžu počítať, je často slabšia, než by mohla byť za iných okolností.
2 ) Tehotné ženy/ nenarodené deti - keďže THC prechádza z matkinej krvi do plodu, ten je vystavený zvýšenému riziku poškodenia, ak matka fajčí počas tehotenstva. Keď matka okrem toho užíva, či zneužíva aj iné látky, ktoré sú škodlivé pre plod ( napríklad fajčí tabak či pije alkohol ) možno očakávať sumarizačný efekt.
3 ) Ľudia s predispozíciou na duševné poruchy - fajčenie kanabisu môže vyvolať alebo spôsobiť opätovný návrat alebo zhoršiť stav pri množstve duševných chorôb a porúch ( napríklad psychóza, depresia ). Fajčenie kanabisu môže spôsobiť veľmi veľké riziko zhoršenia a recidívy u ľudí so schizofrenickými problémami.
V záverečnej časti príspevku sa budeme venovať niektorým nepriaznivým dôsledkom užívania kanabisu, vychádzajúc pritom zo sumarizačnej štúdie J. Ramströma. Postupne sa zameriame na :
poškodenie duševného zdravia,
niektoré škodlivé psychologické a psychosociálne účinky,
fyzické následky : účinky kanabisu na dýchacie orgány, kanabis a srdcovo-cievna sústava, kanabis a plodnosť, kanabis a imunitný systém.
Poškodenie duševného zdravia
Droga kanabis má na psychiku veľmi deštruktívny vplyv. Nasledujúce psychické poruchy / ochorenia môžu byť spôsobené fajčením kanabisu ( marihuany ) alebo môžu prejsť z latentného stavu do manifestného stavu:
vývoj závislosti
delírium ( akútny stav zmätenosti ) ,
kanabisová psychóza,
schizofrénia,
iné psychózy,
úzkostné stavy,
syndróm depersonalizácie,
depresia,
amotivačný syndróm,
samovražda,
impulzívne násilné správanie (agresivita )
Kanabis ( marihuana ) je preto jednou z najviac psychopatogénnych omamných látok. Pre bližšiu informáciu čitateľov odporúčame prácu J. Ramströma.
Niektoré škodlivé psychologické a psychosociálne účinky
Pri jednoduchom prípade ( jednorazovom užití kanabisu ) ide o vplyv kanabisu na poznávacie funkcie ( schopnosť pochopenia, pamäťové funkcie, myšlienková analýza, schopnosť plánovať a pod. )
Pri dlhodobom chronickom užívaní sú to najmä znížená schopnosť vykonávať komplexné myšlienkové operácie, znížená schopnosť koncentrácie, znížená schopnosť spracovávať informácie, poškodenie krátkodobej pamäti, redukovaná intelektuálna flexibilita, ťažkosti vyjadrovať sa verbálne v novej neznámej situácii. Celkový obraz osobnosti je charakterizovaný rigiditou, nepružnosťou, problémami s pamäťou, často ide o ľudí osamelých a sociálne izolovaných.
Výskumy chronických návykových užívateľov podľa J. Ramströma (2005 , s. 87 ) ukazujú, že určité funkčné defekty pretrvávajú niekoľko rokov po tom, ako jedinec prerušil abúzus a začal abstinovať. Funkcie, ktorých sa to najmä týka, súvisia s pamäťou a pozornosťou.
Osobnostný profil klienta užívajúceho kanabis možno vymezdiť nasledujúcimi charakteristikami ( podľa Lundqvista, in J. Ramström , s. 74 - 75 ) :
„Ťažkosti v hľadaní slov na vyjadrenie toho, čo v skutočnosti chcú vyjadriť ;
obmedzená schopnosť baviť sa a tešiť z literatúry, filmu, divadla a pod. ,
pocit vyčerpanosti a prázdnoty v každodennom živote spolu s pocitom osamelosti a nepochopenia,
externalizujú problémy a nie sú schopní niesť kritiku, sú presvedčení, že fungujú primerane,
nie sú schopní posúdiť vlastné správanie sebakriticky,
cítia, že majú malú kapacitu, a sú neúspešní,
sú neschopní viesť dialóg,
zažívajú ťažkosti pri koncentrácii a sústredení,
majú rigidné názory a odpovede na otázky,
robia úsudky typu : som iný, druhí ľudia mi nerozumejú, nepatrím do tejto spoločnosti,
neplánujú si deň,
myslia, že sú aktívni, pretože majú veľa rozbehnutých činností, o ktorých však ajsami vedia, že ich uskutočnia len zriedka,
nemajú žiadnu dennú alebo týždennú rutinu."
Fyzické následky: účinky kanabisu na dýchacie orgány, kanabis a srdcovo-cievna sústava, kanabis a plodnosť, kanabis a imunitný systém
Najvýznamnejšie zo známych dlhodobých účinkov na dýchacie orgány sú chronická bronchitída ( zápal priedušiek ) a rakovina dýchacieho traktu. Zaujímavosťou je, že pre ľudí s koronárnou chorobou alebo hypertenziou ( vysokým krvným tlakom ) predstavuje užívanie konopy jasné riziko. Inak povedané, starší ľudia a ľudia s chorobou srdca a / alebo vysokým krvným tlakom majú ďalší dôvod neužívať kanabis. Fajčenie kanabisu rozvráti hormonálnu rovnováhu mužov i žien. Výskum dôsledkov na plodnosť žien a mužov priniesol protirečivé výsledky. Napriek tomu pretrváva podozrenie, že fajčenie kanabisu môže viesť u oboch pohlaviach ku zníženiu plodnosti.
Namiesto záveru alebo Čím je spôsobené narastajúce znepokojenie nad čoraz častejším zneužívaním kanabisu ?
Celkovo sa zvyšuje záujem odborníkov o realizáciu vedckých štúdií zameraných na kanabis. To je podľa J. Ramströma ( 2005, s. 6-7 ) spôsobené zvyšujúcim sa záujmom o medicínske využitie kanabisu, ale svoj diel tu má aj väčší záujem o vedecké bádanie v oblasti jeho škodlivých účinkov. Potvrdzuje to aj fakt, že vydanie svetovo najvýznamnejšieho vedeckého časopisu v tejto oblasti - ADDICTION - v decembri 2002 prinieslo 140-stránkovú prílohu o liečbe zneužívania kanabisu. V nej je publikovaný prehľad narastajúceho počtu vedeckých štúdií dokazujúcich škodlivé, najmä psychologické účinky kanabisu. Rozvíjajú sa aj dlhodobé, longitudinálne výskumy s veľmi rozsiahlou výskumnou vzorkou ( viac ako 1000 pacientov ).
Pre súčasnú situáciu okolo kanabisu sú príznačné podľa J. Ramströma tri okolnosti:
1 ) narastajúci počet fajčiarov kanabisu, najmä medzi mladými,
2 ) nárast štúdií potvrdzujúcich predpokladané alebo potvrdené spojenie medzi kanabisom a škodlivými následkami,
3 ) nárast THC v kanabisových prípravkoch - problém , ktorý sa skloňuje dokoca ešte častejšie.
Toto sú bezpochyby fakty, ktoré bude potrebné brať do úvahy ...
Použitá literatúra ku článku:
Ramström J. : Nepriaznivé zdravotné dôsledky užívania kanabisu. Prehľad vedeckých štúdií publikovaných od jesene 2003 Bratislava: Úrad vlády Slovenskej republiky , GSVMDZKD, 2005, 140 s.
Miovský M. : Konopné drogy. In Kalina K. et al. : Drogy a drogové závislosti. 1 Medziodborový prístup Praha Úrad vlády Českej republiky, 319 s." - koniec citácie z publikácie.
A na koniec :
Z knihy : DROGY otázky a odpovede , Kolektív autorov združenia SANANIM, vydavateľstvo PORTÁL , vydané v Prahe v r. 2007
Citujem: „ Iniciačný efekt marihuany sa väčšinou odohráva v rovine sociálnej - ( môže sa stať, že ) distribúrtor marihuany môže ponúknuť „niečo silnejšie".
Pri odoznení účinku ( marihuany) sa dostavuje často zmätenosť, únava a otupenosť. Príznaky môžu pretrvávať ešte druhý deň po prebudení, kompletne odoznievajú do 24 hodín. Dlhodobé užívanie konopných drog vedie ku typickým zmenám. „ Huliči" ( slangové označenie dlhodobých užívateľov konopí) sú pomalí, hĺbavo sa zaoberajú detailami a trpia poruchami krátkodobej pamäte.
Obecne rozšírený názor, že užívanie konopných drôg je bezpečné, nie je úplne pravdivý. Vážnejšie komplikácie v zmysle napríklad toxickej psychózy sú skôr vzácne. Ich priebeh býva mierny, časté sú dlhodobé potiaže a strata kontaktu s realitou. Komplikácie spôsobujú nemocným značné utrpenie. Fajčenie marihuany nie je vhodné vo chvíľach, kedy sa človek necíti úplne v poriadku, alebo mu nevyhovuje aktuálne prostredie,
v ktorom sa nachádza. Marihuana môže negatívne pocity prehĺbiť. Dlhodobé užívanie potom vedie ku typickým poruchám pamäti a strate motivácie ku bežným aktivitám." - koniec citácie z publikácie.
Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie o bezpečnej nenávykovosti marihuany neplatí vo všetkých prípadoch, ale závisí od konkrétneho prípadu.
Toto je sloboda??? Kto to potrebuje??? SaS ???
