Deti si dnes pri nástupe do školskej dochádzky dnes môžu zvoliť (lepšie povedané ich rodičia) na akú výchovu budú chodiť. Etickú alebo náboženstvo. Ktorá je ta správna voľba? Kresťan vám povie náboženstvo, iný zase etická výchova. Ďalší zase, že ani jedno, lebo iné je to správne. Tak kde je pravda? Neskôr, keď dieťa vyrastie a začne mať svoje vlastné názory objaví že existuje neskutočne veľa druhov a foriem viery. Tak v ktorú veriť keď predstavitelia každej z nich hovoria, že práve tá jediná a iba tá ich je tá pravá a správna?
Človek je z toho zmätený. Kresťanstvo hovorí jedno a budhizmus druhé a iné zase hovoria ďalšie pravdy a dogmy. Keď získa jedinec viac vzdelania o každom jednom smere, zistí že sú v samej podstate o tom istom. Veriaci veria v osobu, vec alebo praktiku ktorá je niečím výnimočná, ktorá niečo dokázala. Takže kde je tu rozdiel? Prečo sa vedú spory a prečo sa dokonca vedú vojny kvôli viere. Kvôli niečomu takému, čo je osobné a pre každého individuálne, ale predsa len v istom ohľade spoločné. Každý v niečo verí. Na svete by bolo pohodovejšie keby sa na vieru ľudia radšej pozerali z takéhoto hľadiska: "Všetci veríme, takže všetci sme na jednej strane." Je to podľa mňa omnoho lepšie ako názor, ktorý obvykle koluje svetom a to: "Veríš v niečo iné? Si môj úhlavný nepriateľ, nezáleží na tom, že ani neviem ako sa voláš!"
Pre zarytého kresťana sú tí ostatný tými čo sa mýlia. A pre ostatných je ten kresťan tým kto sa mýli. Ako môže dôjsť k takémuto rozporu keď každá viera sa dušuje že je tá práva a dokonca každá vie predložiť aj (pre tú ktorú stranu) jasné dôkazy.
Toľko paradoxov a zvláštností existuje okolo témy viera že je to až zarážajúce. A preto pravdou je, že dnes sa len ťažko rozhodneme pre správnu vieru. Môžeme sa rozhodnúť len pre takú, ktorá nám viac vyhovuje. Ale aj to je ťažké vzhľadom k tomu, že dnešnému človeku vyhovuje každú chvíľu niečo iné.
