Prvým krokom pre riešenie každého problému je priznanie si problému. Stratili sme ho ako spoločnosť.
Je to vidno najmä vo virtuálnom priestore sociálnych sietí ako sa vyjadrujeme k sebe navzájom, ako nedokážeme prijímať bolesť druhých, ale o to viac ju rozdávame okolo seba. Hľadáme výhovorky a v každom riešení nachádzame problém. Sebectvom máme zastretý zrak a konzum nás urobil hluchými k prosbám slabých a biednych.
Nevieme odpúšťať druhým a ani sebe.
Nerešpektujeme autority a preto aj nerešpektujeme opatrenia.
Nemáme mieru v kritike, ktorá je potrebná, ale nesmie pôsobiť ako soľ sypaná do rany.
Čudujeme sa potom, že ak sa potrebujeme zomknúť, nemá tomu kto veliť? Ak chceme prežiť, musíme sa naučiť poslúchať i počúvať sa navzájom, prestať hľadať cestičky ako čokoľvek obísť, ale najmä opäť nájsť súcit k životu.
Lebo ak v nás opäť bude súcit k druhým, tak budeme brať dodržiavanie pravidiel ako prirodzenú súčasť života, ako prejav našej ľudskej prirodzenosti založenej na pochopení spoločných potrieb, kde cítime k sebe navzájom zodpovednosť.
