
Vždy som bol zástancom obrusovania hrán konfliktov v spoločnosti, aby prestali rezať do živého.
Nemám rád konflikty, i keď niekto by si túto moju vlastnosť mohol vysvetľovať ako slabosť. To ale neznamená, že sa neozvem vždy, keď ktokoľvek zaslepený tou svojou pravdou a číslami ide až na hranu, no vždy začínam polemiku s rešpektom k názorovému súperovi. Nedokážeme si domýšľať dopady našich slov a facebookových vyjadrení, pričom sa čudujeme koľko ľudí potom zdieľa hoax ako napríklad ten posledný od predsedu Klubu 500
a nepovažujeme tento prejav nerozumu za hlavnú príčinu zlého stavu.
Nemám rád škriepky, i keď dostávam hojne naložené za vyjadrenie svojho názoru paradoxne od priaznivcov skoro všetkých politických síl, ale aj takých, ktorí na politiku kašľú. No z úcty k pravde odkazujem tým, čo idú proti ministrovi zdravotníctva, aby si prečítali 35 stranu programového vyhlásenia vlády. Oceňujem výzvy ako Kresťania bez nenávisti, ktoré reagujú na sčítavanie sa hnevu, kedy pokoj beznádejne umiera.
Nemám rád virtuálne boje v online priestore, vždy ostanem priaznivcom dialógu, i keď aj mne občas povolia nervy. Ak som kedykoľvek kohokoľvek z vás urazil, dotkol sa ho, prepáčte. Musíme si všetci odpustiť, lebo neodpustením sa stávame spoločnými kopáčmi hrobu nielen našej budúcnosti, ale aj budúcnosti našich detí.
Zbytočne sa budeme hádzať ako lapená ryba v sieti, ak nepochopíme svoju prítomnosť v ľudskom spoločenstve, že to nemá byť len a len o našom egu. Hoci aj drobnou pomocou niekomu vo svojom okolí pomáhame do budúcna aj sebe. Všetky naše činy sa počítajú a spočítajú, teraz nie je čas byť nevšímavý k utrpeniu, ktoré je všade vôkol nás.
PROSÍM, ODPUSTIME SI, NEÚTOČME A NEBUĎME NA SEBA ZLÍ.