Prispejem teda dodatočne aspoň touto formou, aby som vyzdvihol skutočného a takmer zabudnutého hrdinu augusta 1968. Volal sa František Kriegel a bol jediným československým predstaviteľom, ktorý po invázií a následnom únose až do Moskvy nepodpísal de facto úplnú kapituláciu na snahy Pražskej jari. Svet to pozná pod názvom Moskovský protokol a išlo o legalizáciu pobytu intervenčných vojsk, ktoré nás opustili až v roku 1990. Brežnev si Kriegela za jeho postoj chcel v Sovietskom zväze nechať, lebo sa narodil v rakúsko-uhorskej Haliči, ktorá už potom patrila ZSSR, ale prezident Svoboda tohto tvrdohlavého lekára neopustil a nenastúpil do lietadla, pokiaľ tam Kriegel nesedel. Neopustil človeka, ktorý si prešiel peklom španielskej občianskej vojny, inváziou Japonska do Číny i do Barmy, ako aj antisemitskými čistkami v komunistickej strane v 50. rokoch, reformoval zdravotníctvo na Kube a neskôr bol aj jedným z prvých signatárov Charty 77.
Viac sa o ňom môžete dozvedieť aj tu - František Kriegel se nepodvolil. Na hrdiny srpna 68 se nesmí zapomenout alebo aj tu - Z nadšeného komunisty disidentem. Od smrti Františka Kriegla uplynulo 40 let.
Hrdinstvo sa dá definovať rôznymi spôsobmi. Ja mám tú svoju, že je to o tom, aby sme necúvli pred nespravodlivosťou, aj keď sa od nás očakáva "rozumný" prístup. Lebo ak sme o niečom hlboko presvedčení, že je to nesprávne, tak nemáme na výber, postavíme sa proti tomu a ostávame slobodnými a nezávislými ľudskými bytosťami.
