Začarovaný kruh
Krátka rekapitulácia na úvod; bezplatné učebnice pre všetky školy na Slovensku sa nakupujú výhradne cez verejné obstarávania, ktoré majú garantovať transparentný výber najlepších publikácií v pomere cena a kvalita. Vraj.
Z roka na rok sme svedkami ďalších a ďalších zlyhaní centralizovanej politiky - neférové podmienky súťaže, predražené obstarávania, nekvalitné víťazné učebnice, nespokojnosť učiteľov. S každou kauzou sa pýtame, kedy príde precitnutie, že sa uzavretý trh úplne míňa účinku.
Naopak, ministerstvo školstva smeruje k ďalšiemu posilneniu centralizácie (čo je v porovnaní so zvyškom Európy riadny krok späť. Sme jednou z posledných štyroch krajín s uzavretým trhom). Hoci je zaužívanou praxou, že sa nakupujú učebnice, ktoré sa dajú znova použiť, nové obstarávania naznačujú príchod oveľa “lukratívnejšieho” riešenia pre víťazov daného obstarávania:
zdroj: Oznámenie 4768 - POT
zdroj: Oznámenie 4885 - POT
Co tím chtěl básník říci
Ministerstvo školstva podľa všetkého nevysúťaží tradičné učebnice, ktoré sa na konci školského roka odovzdajú mladším žiakom. Keďže sa v predmete obstarávania uvádza dodanie 60 000 kusov učebníc každý školský rok, s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o takzvané pracovné učebnice - kombinácie učebníc a pracovných zošitov, do ktorých žiaci priamo píšu, rysujú a riešia v nich úlohy, čím sa publikácie stávajú opakovane nepoužiteľnými.
Víťaz obstarávania, prípadne dvaja víťazi, tak budú školám dodávať neuveriteľných 540 000 jednorazových učebníc každý rok. Pri priemernej jednotkovej cene za učebnicu (povedzme okolo 3 €) sa celkový účet vyšplhá na vyše 16 miliónov € ročne. Klasické učebnice sa obmieňajú raz za päť rokov. Keďže sa bude obstarávať 540 tisíc jednorazových učebníc každoročne, pôjde o 5-násobne výhodnejšiu zákazku.
Nakupovanie jednorazových učebníc je absolútne neefektívnym vynakladaním finančných prostriedkov. Hlavne v situácii, keď ministerstvo tvrdí, že nemá dostatok zdrojov na rekonštrukcie škôl či zvyšovanie platov učiteľov (či na samotné otvorenie učebnicového trhu). Štátne učebnice sa pritom zhromažďujú v školských skladoch, keďže z nich učitelia odmietajú učiť a označujú ich ako “hrozné” alebo “nevyhovujúce” (Trend, Veľký učebnicový kšeft). Kvalitnejšie učebnice si budú musieť znova zaplatiť rodičia, pretože sa s ich daňami nakladá neefektívne.
Ako je to so sľubmi
Ďalším príkladom, ako sme zablúdili na ceste za otvoreným trhom, je plánované obstarávanie na prvouku pre 2. ročník ZŠ.
Druhácka prvouka je jednou z mála výnimiek, pri ktorých je umožnený výber z viacerých titulov a so štátnym príspevkom 3,30 € na učebnicu (teda funguje podľa princípu otvoreného trhu). Prečo? Išlo o krízové riešenie - verejná súťaž na prvouku z roku 2016 bola z dôvodu netransparentných súťažných podmienok napadnutá a nakoniec zrušená. Aby bolo z čoho učiť, ministerstvo pristúpilo na kompromis v podobe preplácania existujúcich učebníc prvouky. Ani táto simulácia otvoreného trhu však nevydržala dlho. Tento rok bolo predbežne oznámené nové obstarávanie, ktoré opäť zúži možnosť výberu na jednu, prípadne dve víťazné učebnice.
Ministerstvo školstva síce tvrdí, že “otvára učebnicový trh”, ale súčasne popiera jeho základné princípy.
Otvorený trh umožňuje vydavateľom požiadať o schvaľovaciu doložku kedykoľvek, nielen na základe verejnej súťaže.
Otvorený trh vkladá dôveru do rúk učiteľov (podobne ako vo Fínsku, ktorého príklad údajne nasledujeme), a tí samostatne rozhodujú o najvhodnejších učebniciach pre svojich žiakov. Nie niekoľkočlenná schvaľovacia komisia ministerstva školstva.
Otvorený trh nastoľuje férové podmienky pre všetkých. My sme sa namiesto naplnenia sľubov o postupnom otváraní trhu, rozširovaní ponuky učebníc a právomocí učiteľov dočkali len ďalších opatrení eliminujúcich transparentnosť, slobodnú súťaž a konkurenciu v učebnicovej politike.
