A teraz si predstavte človeka, ktorý síce nemá s potravinárstvom, chémiou alebo biológiou nič, no vie sa veľmi presvedčivo tváriť ako odborník v danej oblasti. Najčastejšie rozprávaním chemických vzorcov alebo odborných názvov. Samozrejme, ak by sme ichpreložili do triviálneho (nami známeho slovníka) už by to taká senzácia nebola. Najmä, vie presne rovnako manipulovať, ako to robia spomínaní „šmejdi“ a tým šikovne využíva neznalosť ľudí. Môžeme si uviesť napríklad také jablko. Zrejme ste netušili, že jablko prirodzene obsahuje aj tie zlé Éčka. Medzi najznámejšie patria E101 a E300, teda riboflavín a kyselina L askorbová. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, keby som vymenoval všetky zložky jablka chemickým vzorcom alebo názvom, tak by ste si povedali, že takýto chemický kokteil plný Ečiek by ste v živote nezjedli.
Človek s vlažnými vedomosťami z oblasti chémie by sa mohol odôvodnene obávať. No a tu sa dostávame k podobnosti samozvaných potravinových kritikov a „šmejdov.“ Kým „šmejdi“vás alebo vašu rodinu oberú o pár sto alebo tisíc eur ich presvedčivosťou, tak takýto pseudodborník vie narobiť omnoho väčšiu šarapatu. Zvyčajne vás môže mylne naviesť na nesprávne stravovacie návyky a tak si môžete privodiť zdravotné komplikácie. Horším prípadom však môže byť vydieranie určitej firmy negatívnou reklamou, ktorou im takýto samozvaný potravinový kritik vie narobiť slušné straty, respektíve poškodiť dobré meno. Všetci, čo robia v potravinárstve, vedia, že spotrebiteľ je veľmi citlivý na negatívnu reklamu, ktorá vie zničiť celú ich dlhoročnú snahu.
Ďalším charakteristickým prvkom takéhoto pseudoodborníka je, že sa vyhýba akejkoľvek odbornej diskusií. Najsilnejší je vždy sám vo svojom prostredí s kamerou z mobilu, kedy emotívne rozpráva svoje jednoznačné a nepopierateľné ,,pravdy.“ Viete si predstaviť, ako sa samozvaný, tváriaci sa odborník musí báť vstúpiť do odbornej diskusie s osobami, ktorých odvetvie chémie živí? Asi ako čert kríža.
Existujú spôsoby ako sa vysporiadať s potravinovými šmejdmi? Jedná z ciest je rozvoj kritického myslenia ľudí a preverovanie si tvrdení. Keďže chémia nie je veľmi populárna, máme tu nástroje ako internet, kde si vieme pomerne rýchlo preveriť pravdivosť akýchkoľvek tvrdení, ideálne z viacerých zdrojov. Ďalšia z možných ciest je napríklad výzva, aby sa ,,potravinový kritik” stretol v televíznej debate s odborníkom, kde bude mať možnosť ľuďom ukázať, aké nevzdelané bludy šíri. Priznajme si, občas verejná hanba dopomáha k sebareflexii a pokore. Verím, že diskusia prebehne a kriticky mysliaci človek nepodľahne manipulácii a hoaxom, ktoré sa z jeho strany tak často šíria.
