V ostatnom čase počúvame o zneužívaní poľnohospodárskych dotácií veľkými spoločnosťami. A popritom tiež o volaní po skutočnej podpore pre malých farmárov. Možno aj vy patríte medzi nich. Zoznámte sa preto s naším fiktívnym farmárom Tomášom a sami zistíte, či si aj vy môžete o priame platby požiadať a ako celý proces (úspešne) zvládnuť:
Náš farmár Tomáš s pani manželkou Dankou žili roky v meste a po víkendoch sa venovali svojej záhradke v neďalekej záhradkárskej osade. Obaja však priamo pochádzajú z vidieckych pomerov. Preto, keď vychovali deti, ktoré si vybrali prácu a život v zahraničí, rozhodli sa opustiť pohodlie mesta a vymeniť svoj byt a záhradku v osade za ozajstný vidiecky život.
Tešili sa, že sa budú môcť venovať chovu zvierat, ktoré predtým mať nemohli. K ich domčeku patrí nielen chlievik a stodola, ale aj niekoľko hektárov pôdy – tak sa kedysi žilo a hospodárilo na slovenskej dedine. Predávajúci majú radosť, že ich dedovizeň nekúpili chalupári, ale ľudia, ktorí budú hospodáriť a pokračovať v tradícii predkov, zatiaľ čo miestna mládež zväčša uteká za jednoduchším životom do miest.
Nezabudnime ale podotknúť, že obaja naši farmári majú svoje zamestnania a svojej farme so zvieratami sa venujú až po práci vo svojom voľnom čase.
Novopečení farmári si teda obstarali kŕdeľ hydiny, prasiatko, králiky a začali sa tešiť z vlastných vajíčok a zdravého mäsa. Keď sa rozhodli kúpiť zúboženú jalovičku a pokúsiť sa z nej vychovať šťastnú kravu, narazili na byrokratický problém zvaný ušné známky.
Registrovanú kravičku musia kúpiť registrovaní chovatelia. Absolvovali teda zápis do Registra fariem, dostali číslo a z „dvorkárov“ sa stali farmári. Pani Danka z vlastnej vôle absolvovala kurz spracovania mlieka a výroby syrov.
To sa už ich stádočko rozrástlo o kozičky a farmárka mohla svoje nadobudnuté znalosti pretaviť do praxe. Celá rodina si jej výrobky pochvaľuje, priatelia z mesta pri návštevách „vybrakujú“ zásoby syra, smotany aj tvarohu a neváhajú počkať na večerné dojenie, aby si so sebou mohli odviezť aj čerstvé mlieko. Bodaj by aj nie, kravička aj štvorica kôz sa pasú na zelenej lúke a mlieko je úplne iné, ako to z krabice v obchode alebo mliekomatové z veľkofarmy, kde sú kravky zatvorené v kravíne.
Jedného jarného večera pri správach Tomáš s Dankou spozornejú – akási firma brala dotácie na cudzie záhumienky. „Dotácie na záhumienky? Veď my máme nielen záhumienok, ale aj lúky. Možno by sme mohli agrodotácie dostať aj my a začať si plniť sen o tom, že naše výrobky budeme predávať. Veď všetkým chutia a rodina nám tiež stále opakuje, že aj ich priatelia by si tie dobroty chceli kúpiť. Alebo by sme konečne kúpili poriadnu kosačku, aby sme nemuseli lúky kosiť ručne.“
Pani Danka začne študovať problematiku, ale nech študuje ako študuje, stále sa nevie zorientovať. Číta o pôdnych blokoch, LPIS-e. Zistí, že pôda, na ktorú chce dotácie žiadať, musí byť zaregistrovaná v systéme platobnej agentúry, list vlastníctva a katastrálna mapa nestačia. „Ako sa mám dopátrať, či je pôda v tom systéme alebo nie? A čo robiť ďalej?“ Na stránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry nájde kontakt pre verejnosť. Absolvujte telefonát spolu s ňou:
Pokus č. 1
Ako nový neregistrovaný žiadateľ telefonujem na infolinku PPA pre verejnosť.
Ohlási sa milá pracovníčka, ktorej vysvetľujem, že mám poľnohospodársku pôdu a už pár rokov žijem na usadlosti, ku ktorej patrí. Viem, že veľká agrofarma v susedstve poberá dotácie na prenajatú pôdu v okolí, ale mňa za 5 rokov nikto nekontaktoval s ponukou na prenájom ani inak, preto by som potrebovala zistiť, či im PPA platí aj na moje pozemky.
Chcem si požiadať o dotácie na pôdu, pretože už mám aj hospodárske zvieratá registrované v CEHZ (Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat). Pani z PPA ma odkazuje na príslušnú agrofarmu, nech sa popýtam u nich. Na základe informácií zo správ v poslednom čase mám však mierne obavy osloviť veľkofarmárov.
Pýta sa ma, či som teda pri počítači. Vysvetľujem, že počítač, respektíve internet mám, ale pretože u nás je veľmi zlé pokrytie signálom, je veľmi zložité telefonovať zvnútra domu a počítač von pod orech (kde signál na telefón mám) tiež vysťahovať nemôžem.
Na to mi nekompromisne oznamuje, že dnes sa k počítaču a internetu vie dostať každý. Potom sa jej mám opätovne ozvať, že sedí pri telefóne a potom ma znaviguje. Moju požiadavku na odporúčania, ktoré si chcem poznačiť perom na papier zamieta s odôvodnením, že je to na dlho a opakuje svoje slová o počítači s internetom.
Pokus č. 2
Volám už od počítača, modlím sa, aby signál v mobile aj internet vydržal. Pani na infolinke ma naviguje, kde sa dá na stránke zistiť, či a kto berie na môj pozemok dotácie. Hm, ale chyba lávky. Potrebujem zadať do vyhľadávania názov štvorca a skrátený kód dielu. Čo to je? Pani z PPA s povzdychom konštatuje, že tieto údaje asi nemám (iba údaje z katastra), čo jej potvrdzujem. Naviguje ma na iný kontakt, kde by mi moje údaje z katastra mali “preklopiť” do požadovaného formátu dát.
Tak volám. Neexistujúce číslo z webu vupop.sk. Skúšam iné. A zase. A znova. Pripadám si ako v Nohavicovej pesničke pre Lenku: „Na čísle ... nikdo to nebere!“ Nevadí, aj zajtra je deň.
