Na začiatok jeden fakt: takzvaný Gold-plating, teda sprísňovanie európskej legislatívy v oblasti hygieny potravín v gastronómii na Slovensku je markantný. Drvivá väčšina členských štátov západnej, ale aj východnej Európy má prijatú európsku legislatívu. My na Slovensku si sprísňujeme a komplikujeme, čo sa dá. Tejto téme som sa venoval v niekoľkýchblogoch.
Pre rozšírenie si poznatkov, ako to funguje aj v iných krajinách mimo EÚ som sa rozhodol vycestovať do zahraničia. Konkréte tam, kde sa ľahko dorozumieme, a kde je nám to blízke – do „slovenskej“ Vojvodiny v Srbsku. V tejto oblasti sa stretnete s ľubozvučnou starou slovenčinou. Mám tam dokonca niekoľkých bývalých spolužiakov z vysokej školy, preto komunikácia a odbornosť priateľov nebol najmenší problém.
Výsledky hovoria jasnou rečou. Pre mojich kolegov bol priam šok, keď som im predstavil, čo všetko musí spĺňať taký prevádzkovateľ gastronomického zariadenia na Slovensku. Od hygienického minima pre krupiéra, prevádzkového poriadku alebo správnej výrobnej praxe pre jednotlivú prevádzku.
Musím povedať, že aj bez týchto – podľa môjho názoru nie až tak potrebných – dokumentov boli všetci obyvatelia Vojvodiny úplne zdraví. Hoci konzumovali v zariadeniach s (podľa slovenskej legislatívy) nespĺňajúcimi hygienickými predpismi.
PS: Nič sa nestalo ani mne, konzumentovi z najprísnejšej legislatívno-gastronomickej krajiny. J
Prikladám ešte pár fotiek z cesty v Srbsku.
