Blog vznikol v spolupráci s Julom Jarábekom.
Niekoľko desaťročí nás delí od obdobia, keď sme v Československej socialistickej republiky stretávali pionierov a pioniere na každom kroku. Pionierov so šatkami na krku a pioniere dvojkolesové. O histórii dvojkolesových už boli popísané stohy papiera a kto chce, bez dlhého hľadania nájde kopu zaujímavých článkov. Ja to na úvod len v krátkosti zhrniem.
Pionier bola prezývka malých motocyklov s objemom motora do 50 ccm, ktoré sa mali pričiniť o motorizáciu obyvateľstva. Prvý model (oficiálne Jawa 550) sa objavil v polovici päťdesiatych rokov, bol jednosedadlový a pre svoj tvar sa prezýval aj „pařez“, teda peň. Nasledovali ho Jawa 555 a Jawa 05 (s výkonom motora 2,21 kW). Stále išlo o jednosedadlové stroje.
Jawu 05 v roku 1967 vo výrobe nahradil modernizovaný Pionier typovej rady 20, ktorý konštrukčne nadväzoval na predošlé typy a okrem dizajnu kapotáže boli upravené motor, prevodovka a najmä spojka. V tej dobe sa Pionier vyvážal do 80 krajín sveta. Už to bol motocykel pre dve osoby a vyrábal sa postupne v troch prevedeniach: Jawa 20 bol plne kapotovaný s ochranou pred vetrom a dažďom, nemal predné stupačky, ale plochu pre nohy ako skútre. Jawa 21 bolo v podstate to isté, len nemal skútrovité ochranné plechy a mal predné stupačky. Oproti 20-ke mal športovejší vzhľad a mal v názve aj prílepok „Sport“. Posledným z rady malých motocyklov bol typ 23 s pomenovaním Mustang. Vyzeral úplne inak ako typy 20 a 21, aj keď z nich používal rám, motor, prevodovku a príslušenstvo. Bol to športový typ motocykla. Jeho pokračovateľom mal byť začiatkom sedemdesiatych rokov typ VM238 s označením Mistrál, tento sa už napriek prelomovým konštrukčným zmenám do výroby nedostal. Výrobné pásy v Považskej Bystrici obsadila na dlhé roky Babetta.
Aké boli Pioniere na ceste? Pri obsadení jedným jazdcom to ako-tak šlo. Keď naň sadli dvaja, nesmel fúkať protivietor. Podľa technických parametrov dosahoval motor posledných Mustangov výkon 2,6 kW (3,5 k) pri 6 500 ot/min. Najväčšiu rýchlosť dosahoval 65 km/h pri spotrebe 2,3 l/100 km. Vážil 65 kilogramov, povolenú nosnosť mal 160 kg. Prevodovka bola trojstupňová, zapaľovanie magnetické. Motor bol dvojtaktný a poháňaný bol zmesou benzínu a oleja v pomere 30 : 1. Jeho cena sa pohybovala okolo 4 000 Kčs a predával ho štátny podnik Mototechna.
Pionier bol pre mnohých motocyklom, pri ktorom sa zoznamovali s motorizmom, akýmsi odrazovým mostíkom k silnejším strojom. Dokonca (najmä mladíkom túžiacim po adrenalíne) slúžil aj ako závodný stroj. Siahnime po knihe Vôňa benzínu, v ktorej Julo Jarábek zaznamenal spomienky motoristických športovcov z Novohradu a veru sa v nej aj Pionier často spomína.
Takto si na začiatky na pionieroch spomína neskorší motokrosový pretekár Ladislav Fridrich: „Kedysi bola vo Vinici (nad Lučencom) veľká jama. Dnes tam sú záhradky. V tejto jame sme ako chalani začínali s Mirom Hulinom na pionieroch. Bojovalo sa poctivo, a keď v polovici kopca pionier nevládal, tak sa zoskočilo a bežalo sa popri ňom až na vrch stúpania.
Býval som na Moyzesovej a sused Daňo, starší pán, nepatril k našim fanúšikom. Na ulici sme skúšali motorky, a tie boli vždy hlučné. Keď sme išli okolo jeho domu, vždy sme spomalili, aby sme znížili hluk z výfuku. Raz sa stalo, že Miro Hulina takto pomaly išiel okolo spomínaného suseda, keď tento vybehol s vedrom vody a celé ho na Mira vyšplechol.
Ale keď sa dostavili prvé úspechy, pribúdali vence za umiestnenia na stupni víťazov, tak nám sused chodil v nedeľu ráno pomáhať nakladať motorky na náklaďák, ktorý môjmu otcovi vždy zapožičal zamestnávateľ.“
Motoristi nepodceňovali ani výchovu mládeže a pre nádejných (zatiaľ) neregistrovaných pretekárov organizovali preteky na pionieroch. Trať bola väčšinou jednoduchá a rovinatá, slabé motory nemali v kopcovitom teréne šancu. Mladíci používali väčšinou sériové motocykle, ale niektorí „zažranejší“ si ich už aj upravovali:
Na tejto fotografii vidieť všetky úpravy na pionieri, ktoré si spravil Peter Srniš, neskôr takisto úspešný motokrosový pretekár (trojnásobný majster Slovenska jazdiaci za AMK Fiľakovské Kľačany a ČSAO Lučenec). Od karosárskych (predný a zadný blatník, okrytovanie motocykla), cez pruženie (predné vidlice z Jawy 150, takisto zadné tlmiče) až po úpravy motora a spojky (vidieť upravený kryt spojky tak, aby sa spratala ďalšia lamela), pretože pôvodná šmýkala. Nestačila prenášať zvýšený výkon motora. Rozeta zadného kolesa mala 72 zubov a pôvodne slúžila na riadení vysokozdvižného vozíka v Ipeľských tehelniach. Hlavu valca mal z 20-ky „pioniera“, ktorá bola osústružená pre zvýšenie kompresného pomeru. Priemer kľukovky bol zmenšený zo 130 na 85 mm. Karburátor bol použitý zo 125-ky, aby dodával dostatok paliva pre zvýšený výkon motora. Tento motocykel dosahoval rýchlosť 70 km/hod.
Toľko teda k pionierom a ich pretekárskemu využitiu. Na budúce sa môžeme pozrieť na „veľké motorky“ a patálie s nimi. Čerpal som z knihy Vôňa benzínu, ktorú sa nám podarilo vydať na sklonku minulého roka. Ďalšie ukážky z nej nájdete tu. Tu sa zároveň nachádzajú poslednéých 6 3 aktuálne dostupné kusy knihy (ďalších asi 20 by mohlo byť ešte k dispozícii niekedy v jeseni).
