reklama

Zažili sme vojnu XVII: Buď svetlo!

Napriek zúriacej vojne život v obciach horného Novohradu neustal. Dnes si povieme o tom, že aj vtedy boli problémy so stavebnými povoleniami i o tom, ako sa obce postupne elektrifikovali. A nie všetkým sa to páčilo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Kým sa dostanem k elektrifikácii obcí, v rýchlosti spomeniem, aké investície sa v obciach horného Novohradu počas vojny robili a za aké sumy. V roku 1938 na Uhorskom stavali novú faru (80 000 Kč), v Ozdíne most (16 000 Kč) a v Katarínskej Hute školu (406 000 Kč).
O rok neskôr sa v Málinci (340 000 Ks) reguloval potok, v Brezničke postavili obilné skladište (200 000 Ks), v roku 1941 postavili novú faru na Ozdíne (130 000 Ks), z tejto obce sa zachovala i cena novostavby rodinného domu – 45 000 Ks (pozrite si platy ceny v tom roku). So súkromnými stavbami to v ďalších rokoch nebolo také jednoduché, svedčí o tom zápis v kronike Ozdína v roku 1942: Nedostatok železa, klincov, cementu a vôbec stavebného materiálu zastavil akékoľvek súkromné stavby. Ba i vrchnosť to zakázala. Michalovi Pánikovi nedovolili ani senník za dedinou postaviť, hoci drevo, skaly a váľky mal pripravené.“ V ďalších rokoch sa situácia zrejme zlepšila, zápisov o nových stavbách je dosť. Na ilustráciu ukážka z Hradišťa (1943): „Pri tom všetkom, že vojna už štyri roky svojou surovosťou ničí krajiny a životy, naša obec i naša krajina ešte nebola ňou postihnutá. Hoci sa aj slovenská krv na bojišti prelieva, my doma môžeme pokojne pracovať. Táto práca vytvorila v našej obci prvý poschodový dom. Vystavil si ho Michal Čánik Kočiš, čím vzbudil záujem o výstavbu obce.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Venujme sa ale elektrifikácii. Prvé zmienky o rokovaniach o elektrifikácii sú z kroniky Kokavy nad Rimavicou z roku 1919. Za prvej republiky mali elektriku len v tých obciach Novohradu (a horného Malohontu), kde boli fabriky, hlavne sklárne a tehelne. Svedčí o tom napríklad zápis Jozefa Midlera v kronike Utekáča: „V roku 1937 bola v závode dobudovaná vodná turbína nákladom 220 tisíc Kčs, s krytým prívodom vody. Od tejto doby dali aj robotníckym rodinám celonočné osvetlenie bytov a vylepšilo sa tiež osvetlenie ulíc. Do tejto doby bola spotreba elektrickej energie obmedzovaná a svetlo sa večer vypínalo pre celú kolóniu.“ Pred rokom 1937 bola situácia v Utekáči odlišná: „V každom kvartyre svieti len jedna gulička v kuchyni, najviac 20 W na stejnosmernu elektriku a to v zime od pou šiestej ráno a potom ešte zapalja na večerno obdobja, najviac do deviatej hodiny. Vypinač je len v hute.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z ďalších obcí sú prvé zmienky o elektrifikácii v kronike Málinca a to v roku 1940: Citeľný nedostatok petroleja, ktorý sa bol na konci roka 1939 objavil, prinútil obyvateľstvo, aby sa vážnejšie zaoberalo zavedením elektrického osvetlenia. Preto už 3. januára bolo vyzvané obyvateľstvo k prihlasovaniu sa na odber prúdu. Počet prihlásených bol dostatočný k tomu, aby sa mohlo pristúpiť k realizovaniu plánu elektrizácie. Poradný zbor obce uzniesol sa 10. apríla na podrobnostiach jeho uskutočnenia. So stavbou pouličnej siete sa začalo už začiatkom roka, keď si niekoľkí gazdovia v blízkosti mlyna zaviedli elektriku. Rozvedenie siete pokračovalo až v máji a predĺžila sa po obecný dom. Do júla sa namontovalo verejné osvetlenie. V auguste a septembri elektrika nesvietila, lebo majiteľ dynama, pán Eugen Pupák staval turbínu, ktorá dynamo má poháňať. Do konca septembra bola sieť hotová a vtedy sa dohotovila i turbína, takže koncom septembra už mohla zaviesť dodávanie prúdu. Pouličná sieť je majetkom obce, prúd dodáva Eugen Pupák, mlynár. Prúd je 220 voltový a jednosmerný. Prípojku od uličnej siete si platí každý odberateľ prúdu vtedy, keď si elektriku inštaluje do domu. Spotreba prúdu platí sa väčšinou paušálne podľa dohody s dodávateľom a len v niektorých domoch sú zavedené počítadlá. Stavbu pouličnej siete a inštalačné práce urobil montér Ján Klimo z Kokavy nad Rimavicou. Elektrické osvetlenie zavedené je i do miestneho evanjelického kostola.“
V roku 1941 málinský kronikár údaje doplnil: „V elektrizácii obce sa po celý rok pomaly pracovalo. Začiatkom roka bolo len 52 odberateľov prúdu, koncom roka už bolo 93 odberateľov. Verejné osvetlenie ulíc je už všade v úplnom poriadku.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V roku 1941 pouličné osvetlenie spomína aj poltársky kronikár, je teda zrejmé, že elektriku už mali aj v budúcom okresnom meste. V roku 1942 sa k obciam napojeným na elektriku pridala Točnica: „Tento rok vyznačuje sa snahou po zelektrizovaní obce. V septembri bola zmluva so stredosloven. (nečitateľné) aj napísaná. Obec má zaplatiť 120 000 Ks, ostatné doplní štátna podpora. So stavbou siete začalo sa v zime. V zime a na jar sa robila i vnútorná inštalácia po domoch, ktorú viedol pán Števurda z Lovinobane.“

Zápis z roku 1944 hovorí o elektrifikácii vo Veľkej Vsi: „Záujem občanov o elektrifikáciu bol značný. ... Inštaláciu ešte cez zimné mesiace 1943 – 1944 urobil Pavel Novák, inštalatér z Banskej Bystrice, za cenu 220 Ks od jednej lampy alebo vývodu pre zásuvku. Vzhľadom na tú okolnosť, že on ako jediný inštalatér v obci všetku prácu urobil len sám, zavďačil sa obci tým, že za inštaláciu ľudovej školy peniaze nezobral.
Zostavená bola aj komisia, ktorá bola poverená vyjednávať so Stredoslovenskými elektrárňami v Banskej Bystrici.
Peniaze od občanov sa vyberali od prípojok po 2 000 Ks, čím sa pozbieral obnos 160 000 Ks. Podpory, ktoré boli obci poskytnuté, boli tieto: 40 % štát, 20 % župa, 15 % okres a obci pripadlo ešte 25 %. Celý náklad bol cca 240 000 Ks.
Zapojenie obce elektrickým svetlom sa uskutočnilo dňa 18. apríla za účasti zástupcov Stredoslovenských elektrární, okresného úradu, vtedy ešte v Lovinobani, miestnych činiteľov a iných hostí ako aj miestnych občanov. Za tým účelom usporiadali v kultúrnom dome veľkú hostinu. Zabili ošípanú, teľa, tri ovce a niekoľko sliepok a husí. Jesť a piť mohol každý, koľko len chcel. Tieto trovy znášali občania sami, teda nie obec ani tí občania, ktorí do elektrifikácie zapojení neboli. Na túto hodinu sa dlho spomínalo.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podrobnosti uvádza aj kronikár Sušian, takisto v roku 1944: „12. augusta bola obec zapojená do elektrickej siete Slovenských elektrární. Vysoké vedenie 22 000 V je vedené z Českého Brezova. Akcia bola uskutočnená v rámci celoštátnej akcie elektrizácie slovenských obcí. Za dodanie transformátora občania zaplatili alikvotný diel podľa majetku, za prípojku do bytu 200 Ks, za motorickú prípojku 100 Ks.“
V elektrifikácií ďalších obcí sa pokračovalo až po vojne – napríklad v Hradišti sa prvé žiarovky rozsvietili v roku 1946.

Blog je napísaný na základe knihy Zažili sme vojnu: Zápisy obecných kroník a spomienky z rokov 1938 - 1945 v hornom Novohrade a Kokavsku, ktorej som spoločne s Júliusom Lomenčíkom editorom. Všetky citáty a fotografie sú práve z tejto knihy.

Knihu Zažili sme vojnu je možné kúpiť na littera.sk alebo martinus.sk

Mišo Šesták

Mišo Šesták

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  182
  •  | 
  • Páči sa:  73x

Hoci som sa tam nenarodil a nikdy trvale nežil, k srdcu mi prirástlo Hradište a celý Novohrad. S partiou okolo občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu sa snažíme mapovať jeho históriu (najmä obdobie rokov 1880-1989). Na čo nám sily stačia, to sa snažíme i publikovať... Zoznam autorových rubrík:  SPRHKrídla nad NovohradomVeľká vojnaAkoby ho anjeli šiliVôňa benzínuTajní vrahovia (jednodetstvo)Lučenec a kraj novohradskýStredovek v NovohradeHradišteCinobaňaLučenec v plameňochSovietski vojaci 1968 - 1991UtekáčMálinecinéNovohradské vŕškyZažili sme vojnuSúkromnéDarina Bancíková

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu