Prázdniny a Mor ho...

Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia.. Pamätáte si ešte túto báseň? Ja sa ju práve učím. Možno si vravíte: dievča takto neskoro? Áno takto neskoro. Boli sviatky a počas nich sa mi učiť nechcelo. Predstavte si, ako sedíte na štedrý večer za stolom s knihou v ruke a učíte sa Mor ho. Mňa z tejto predstavy až mrazí. Vás nie? Alebo na Silvestra. Sedieť doma, alebo v kaviarni či bare s knihou v ruke a učiť sa. Ja si to predstaviť neviem. Učím sa už dobré dva dni a viem takmer polovicu. Je to celkom dosť, ale aj tak... Stále si to opakujem, už aj ocino a mamina sa chytajú a predbiehajú sa v tom, kto si zapamätal viac zo svojich školských čias :D. Obávam sa, že o chvíľu sa to naučí aj náš papagáj Maxo. LEN TO NIE! Celý zvyšok roka by sme nepočúvali nič iné ako Mor ho :D. A to teda nechcem :D. Vyzerá to tak, že si budem Mor ho asi opakovať v zatvorenej izbe, aby to nepočul. Ale vážne. Vy sa možno smejete, ale mať papagája, ktorý opakuje to, čo počuje, nie je boh vie čo. Akonáhle vyjde vonku slniečko a zasvieti cez okno na Maxa, začne pískať, krákať a vykrikovať veci, ktoré si zapamätal, alebo ktoré sme ho naučili. Teraz vám dám radu. NIKDY si nekupujte papagája, ktorý hovorí :D. Keď si to zapamätáte, budete žiť naveky šťastne. Verte mi, niečo o tom viem. Ale to vám napíšem niekedy nabudúce :). Teraz už späť k básni. Určite sme všetci hrdí slováci radi, že Samo napísal takú peknú báseň. Ale stavím sa s vami, že ani netušil, koľkým školákom ňou zničí prázdniny. No ja a určite aj ostatní žiaci mu odpúšťame. Veď uznajte, keď sa ju už naučíte, je celkom fajn...

Bronislava Mišúrová Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny