Do Ľubľany choďte cez tuhú zimu alebo v horúcom lete. Inokedy tam prší, ak nie leje. Vyrazila som z letného Terstu ešte v tričku s nádejou, že ten dáždnik v batohu sa v Ľubľane nezohreje, resp. nezamokrí. Ale môjmu dáždniku sa nakoniec až tak zapáčilo byť užitočný, že tam ostal a nevrátil sa so mnou späť (osud každého môjho dáždnika - zabudnutý)...
Ľubľana (aj upršaná) má všetko, čo má také európske mesto mať... atmosféru, hrad, trh, námestia s fontánami, vežičkové kostoly, veľa veľa milých obchodíkov (v sobotu len do 12, v nedeľu zatvorené) a krčmičiek, cukrárne a autobusovú stanicu (tú má menšiu ako môj rodný Vranov).
Fotky sú robené za dažďa alebo cez dažďovú prestávku, mesto vyzeralo vyumývané, čistučké, ako keby vedelo, že dôjdem:)....Františkánsky kostol so súsoším (básnik s múzou).
Ľubľanský hrad, ani za svet sa mi nechcel ukázať... a potom sa pozabudol. Alebo sa zľutoval... alebo som sa skrývala ja jemu a na tú chvíľku som vykukla... tak nejako...
Cesta na hrad... keby tam neboli všadezaparkované autá, tak by som sa aj cítila ako na začiatku 20. storočia, alebo 19... 18... (vtedy pomáha zažmúriť oči a autá zmiznú... viď fotka)
Ľubľanské grafity
Hradná veža. Ľubľanský hrad je samý betón. Zrenovovali ho tak, že nevyzerá ako budova zo staroveku, ale nová budova postavená v retro štýle. Ale majú tam virtuálne múzeum, stojí okolo 900 slovinských peniažkov, keď zažmurkáte, tak dostanete študentskú zľavu, za 450.
Pohľad z výhliadkovej veže... more červených striech... také ja ľúbim...
Schody na vežu, tiež je tam dosť červenej, ale toto už neľúbim...
V Ľubľane majú čierne mačičky...
Farebné strašidlá!
A tajomných kamenných strážcov rohov... niečo mi naznačoval, nejaký smer, ale nič tam nebolo... tak neviem...
(pre Agatu, dakujem za odvoz aj pohostenie u vas doma:)...chvala
