Samozrejme, len tu v Taliansku. Tu je nakupovanie iné, také dobrodružné. Slovenské carrefoury a teská sú strašidelne únavné, veľké a tovar je stále ten istý...a všetky čokolády ochutnané. Môj supermarket je malý a plný nepoznaného.
Začnem pri ovocí (plán jedno jablko na deň)...ale majú tu aj asi 5 druhov hrušiek, ananásy, červené pomaranče, slivky, celkom pekné banány...potom zeleninka, super voňajúce rajčiny, šaláty a šaláty (s červenými hlávkami, zelenými, listy ako púpava, čakanka, ...). Obzriem artičoky, fenikel (nikdy ich však nekúpim, stále neviem, ako ich jesť), velikánske baklažány... smer jogurty. Tam sa zdržím. Minule som stavila na pre mňa čudnú chuťovú kombináciu, citrónový jogurt...mňam. A videla som aj kávový. Syry (pomóc!) pasta (cestoviny) špenátová bola minule, teraz sa teším na hríbovú. Šunku a salám preskočím, aj zvláštne jedlá v krabiciach (čo stačí strciť na 10 minút do mikrovlnky), otočka, druhý regál. Sladkosti, stena plná sladkostí, sušienok, čokolád, veľa cukríkov nemajú a len zo sladkého drievka (lékořice, ani za svet to neviem inak preložiť), ale ja mám už dávno vybrané, čokoládové bonbóny s orieškami...ach! Trochu drahé, ale keď musíš, tak musíš. Takto všetko prejdem, všetko obzerám, všetko chytám... až skončím pri zmrzlinových boxoch...aspoň viem, na čom budem fičať v lete, majú malinové, citrónové, také ja rada... a vo vedierkach. A potom mrazené pizze...tie ma až tak nezaujímajú... Ešte sa chvíľku pomocem, párkrát niečo z košíka vyložím a niečo naložím. Potom stojím v dlhom rade a tŕpnem, na čo sa ma predavačka tentoraz spýta, vždy sa pýtajú, tašku chcem, ale ďalšiemu nerozumiem...non capisco...
