Vytvorili sme medzinárodný dobre fungujúci tím. Ťaháme jeden druhého a to všetkých ženie vpred. Prvý oddych si doprajeme až po 12tich kilometroch, cesta je super a všetko je fajn. Po ďalších 10tich kilometroch nás však už poriadne začínajú bolieť nohy, nastupujeme s vypätím všetkých síl do poslednej časti, tou je nekonečná, až okolo 8 kilometrov dlhá, rovná, lesná cesta. Ďakujem Bohu, že to nie je asfaltka, to by som asi nezvládol. Carolline kričí. ,,No more Camino!“, opúcha jej koleno, našťastie sme iba kúsok od Alberque, ten však nefunguje. V centre mesta ale nachádzame milý hostel Miras, kde za 15 eur na osobu zostávame na noc. Konečne voda, posteľ, chutné denné meníčko priamo v hostely a hlavne oddych, dnes výnimočne už o 15,00. Good Job Friends. Dnes sme prešli za 8 hodín 30 kilometrov, z Bruma cez Ardemil, Oroso až po Siquero. Všetko je presne tak ako som si predstavoval, teraz už je toto dobrodružstvo dokonalé, teda ak mám byť úprimný, všetko je ešte lepšie ako som čakal. Všetci sa už veľmi tešíme na zajtrajšok, nevieme sa dočkať, posledných 16,5 kilometra a sme tam, sme v cieli. Splnia sa nám ďalšie z našich snov...Držte palce.
