Človek ako mnohí iní, na prvý pohľad ničím výnimočný, možnoaž príliš obyčajný. Má vysnívanú prácu, slušne zarába, má dostatok času aby siplnil cestovateľské sny a nasýtil tak svoje srdce pútnika, má rodinu, ktorá muje úžasnou podporou a tých najlepších, časom preverených priateľov, o ktorýchvie, že ho nikdy nesklamú. Je si vedomí ako veľa má, vie, že ma viac akopotrebuje, prijíma to ako dar a je za všetko vďačný. Cíti obrovskéšťastie. A predsa prichádzajú chvíle kedy cíti, že mu niečo chýba, niečomalé a pritom neuveriteľné silné, cíti potrebu realizovať sa, viac dávať a učiťsa lepšie prijímať. Odmieta žiť len tak, chce dať životu hĺbku, vie, že sa to dá, túži po tom, len nevie, čo,kde a ako. Nuž ako to už v živote chodí, ak po niečom naozaj túži,nejakým spôsobom sa to ku nemu dostane. Krásnou náhodou spoznáva úžasných a krásnychľudí, kecajú, rozumejú si, smejú sa a oni ho pozývajú medzi seba, pozývajúho do UPC-čka. Tento človek je hanblivý, ale miluje život a jeho aktivitamu nedovolí pozvanie neprijať. Teší sa, i keď nevie, čo má očakávať.Prichádza do Upc a čo vidí, množstvo krásnych, čistých, milých, mladýchľudí. Po pár stretnutiach ich spoznáva a nazýva ich priateľmi, pretože totak cíti. Všetko mladí ľudia, ktorí by teraz mohli sedieť niekde na káve,zabávať sa, alebo zarábať viac peňazí. Miesto toho sa stretávajú, aby sa odseba niečo naučili, aby sa podelili o seba, aby sa rozdávali. Chcú viac,chcú sa naučiť ako správne žiť a šíriť to ďalej, chcú sa realizovať,nechcú viac mať, chcú viac byť, byť pre iných, ukladajú do ústrania to sebeckéja, ktoré je v každom z nás a povyšujú iných ľudí pred seba. Nerobiato pre odmenu ani vďaku, robia to z vďaky a lásky, ich odmenou je, žesmú. Vo svojom živote postavili Boha na prvé miesto a všetko ostatné sazaradilo u nich na správne miesto. Boh im na oblátku odhaľuje pravéhodnoty a krásu všedných vecí. Veria v silu modlitby, hlavne spoločnejmodlitby, tej ktorá vyslaná do sveta robí zázraky. Vedia, že sú iba malýmifarebnými kvapkami v oceáne ale chcú byť tými kvapkami, čo zafarbia mnohéďalšie. Toho človeka si získali, získali ho čistým priateľstvom, zábavou,hlbokými myšlienkami, krásnymi slovami podoprenými skutkami a aktivitou. Cítisa s nimi skvelo, vyplnili v jeho živote posledné prázdne miesta, onvie, že pri nich sa môže stať lepším, chce na sebe pracovať, aby i onbol pre nich prínosom, pre tých úžasných mladých ľudí, ľudí obdarenýchmnožstvom darov a talentov, ona má dar, že krásne spieva, on nádherne hrá,tamtá má úžasné hlboké myšlienky, tamtí radi filozofujú, niektorí krásne píšu,no dar lásky, priateľstva, sebaobetovania, dar chcieť plný život ich vystihujevšetkých.
Ako vravím, šikovní, krásni, čistí, úprimní, aktívni, mladíľudia na ceste lásky, nie, nie sú dokonalí, len idú po ceste, ktorej veria a zdása, že je správna, ani nie sú bez chýb, majú ich, vedia o nich a pracujúna nich. Idú s láskou k láske, po neľahkej, ale neskutočne krásnejceste.
A ten spomínaný človek, áno, tým človekom som ja, ja sahrdím tým, že ku ním patrím, k ľuďom z UPC, ďakujem im zato a ďakujemi za ľudí, ktorým pomáhajú.
UPC, tri písmená, za ktorými stoja tri slová: viera, láska,nádej, lebo oni veria, v neho, v teba, v ľudí i v seba,lebo oni povyšujú lásku nad všetko ostatné a nádej preto, lebo s takýmitoa pre takýchto ľudí má tento náš svet stále šancu.
Ak i tebe niečo chýba, hľadaj tam, kde je veľkápravdepodobnosť, že to nájdeš a ak by si náhodou nenašiel, spoznáš pár neskutočnýchľudí, ktorí ti radi pomôžu a budú hľadať s tebou ;)
