Počas prechádzky parkom počúvame typické reči prvého rande. Už vieme, ktoré lavičky treba obísť. Sami na nich nezriedka sedíme. Na sklonku večera vychutnávame koktail. Usmejeme sa na vchádzajúceho pána. Ten sa pri nádychu dymu vo fajčiarskej časti otočí a odíde. Smola. Prevrátime očami a pokračujeme v rozhovore...
Telefónne číslo som už písala na všeličo. Od mandarínky až po opačnú stranu účtu v bare.Miesta stretnutia už tiež nebývajú bohvieako prekvapivé.A potom, čo sa z randenia stal obchod, sa pýtam, čo je to romantika?
Myslím, že neexistuje otrepanejšie slovo. A neexistuje krajší pocit, keď je napokon aj tak celkom nový a jedinečný. Romantické je to, čo sa nás dotkne, čo pošteklí naše zmysly a niečo, čo nepochádza ani z výpredaja, ani akciovej ponuky. Je to pocit individuálny. Romantika je také malé odhalenie. Čo sa pod týmto pojmom skrýva, nie je nič iné len sny a priania.
Táto skúsená Lady to nikdy nemala ťažšie ako dnes, no zároveň nebola nikdy tak vyhľadávanou. V tomto neskutočne racionálnom čase, kde vzťahy začínajú aj končia cez internet, kde sme zavalení informáciami a predsa nič nevieme, je romantika občas ako liek. Potrebuje miesto a vyžaduje čas. Je to hra večných mýtov: hľadanie druhej polovičky, hviezdnatá obloha, niekde v pozadí hrá tichá hudba, Audrey Hepburn sedí na okne... Smoklíme. Ale! Lepšie gýč, ako nič.
Romantika sa k láske správa ako cukor k silnej šálke espressa. Zobudíme sa aj bez neho, ale niekedy to nie je ono. Cukor nie je životne dôležitý. V prehnaných dávkach dokonca veľmi nezdravý. Ale...Chutný. Pokušenie.
Každý začiatok flirtuje s romantikou. A takisto aj každý koniec. Sú momenty medzitým, pre ktoré musíme sami pohnúť zadkom, aby trochu zaiskrili. Je to dobrodružstvo. Keď sen a skutočnosť tancujú tango...
