Už len začiatok neveštil nič dobré. Prekvapilo ma, ako pani učiteľky začali svoju sťažnosť na školstvo ( ak to tak chceme nazvať vzhľadom na to, že sa to po pár riadkoch obrátilo na nemiestnu sťažnosť na niečo celkom iné... ) : " Hneď v úvode sa chceme ospravedlniť za to, že tento list nie je napísaný vecne a formálne, ale je plným emócií a rozhorčenia, ale zrejme je toho na nás už priveľa a náš pomyselný pohár trpezlivosti práve pretiekol. Nedokážeme reagovať bez emócií. "
Na mieste pani učiteliek by som ako vyškolený pedagóg počkala, kým bez tých emócií reagovať dokážem, pretože by mali vedieť, že tými veľa nedosiahnu. A na mieste pána ministra, by som tak silno emocionálnu reakciu ani nedočítala dokonca. Pretože to začalo naberať celkom iným smer, ako by som od pedagogických zamestnancov očakávala.
Neúnosný stav v školstve je to, čím sa začínajú ohaňáť. A pokračújú niečím značne odlišným : " Najväčšie ťažkosti máme so žiakmi, ktorí sú sociálne vyrázne neprispôsobiví, takmer výhradne sú to žiaci rómskeho pôvodu. Chceme však zdôrazniť, že toto nie je o rase, o pleti, alebo o predsudkoch a výhradách voči Rómom. "
Že nie ? Tak potom aký racionálony dôvod máte na to, že nasledujúca takmer trištvrtina listu je orientovaná na kritiku vzťahu Róm a štát? Po pár vetách som kontrolovala nadpis a divila sa, kam sa od problémov zo školských lavíc s Rómami a Nerómami - teda všeobecne žiakmi - dokážu dostať učiteľky z východu...
Samozrejme, že sa nikde nepíše, že pod pojmom tých neprispôsobivých žiakov - ktorí chodia alebo aj nechodia do školy nepripravení, zavšivavení, sú rodinou zanedbávaní a sexuálne zneužívaní, školu využívajú ako miesto nepotrestaného výtržníctva a ich rodičia z toho ešte profitujú - sa jedná výhradne o našich rómskych spoluobčanov.
Nechápte ma zle. Nikoho sa nechcem zastávať, pretože to, čo v liste stojí je pravda a vieme to všetci. Ale je vhodné začať sa osopovať na žiakov špeciálnych škôl, z ktorých podľa vašich slov aj tak nič nebude preto, že majú lepšie podmienky ? Nuž ale veta " Ale učebnice, pracovné listy a iné učebné pomôcky pre žiakov s mentálnou retardáciou sú rozpracované dokonale pre každý ročník. Viete nám niekto vysvetliť logiku? " bola už na mňa priveľa.
Vždy som myslela, že pedagóg je v školách a medzi deťmi od toho, aby ich naučil správnym mravným hodnotám, tolerancii, rešpektu voči ostatným a umeniu rovnoprávnosti aj napriek rozdielom či už sociálnymi, telesnými ale rasovými. No tento výrok zmietol jediným gestom zo stola všetky moje naivné nádeje, ktoré som v sebe aj proti zdravému rozumu dovtedy pestovala. To, že títo " neprodúktívni jedinci " ako ich nazývate by mali byť spoločnosťou videní v prvom rade ako ľudia s takými istými právami ako my všetci ostatní, akosi vo vašom liste nehrá žiadnu rolu...
A keď už chceme hovoriť tak otvorene, tak by sme tento list nemali nazývať reakciou na alarmujúcu situáciu v slovenskom školstve ale skôr rozhorčením nad tým, ako náš štát zaobchádza s alarmujúcou rómskou otázkou. Čo by nebolo zlé, pokiaľ by tá sťažnosť nebola tak nevhodne spojená s otázkami školstva, výchovu a údajnými dobrými úmyslami a ťažkosťami vo vašom remesle, čo robí celý list tak morálne nekorektným.
Nedalo mi nevyjadriť sa na tento list z dôvodu, že nadobro pochoval moje ilúzie o štúdiu pedagogiky a celkovom zmysle a účele tohto povolania. Považujem správne, že poukazujú na nesprávne chovanie a ešte nesprávnejšie reakcie zo strany politického zriadenia nášho štátu voči rómom, no za všetko len nie správne považujem spôsob, akým to urobili a to, že to spájajú s tak šľachetným činom ako je meniť a vychovávať mladých ľudí. Pretože tu súvis s týmto listom žiaľ nevidím...
Preto píšme pravdu, otvorene, no hrajme pri tom čistú hru a vyložme karty na stôl a neútočme na niečo, čo s tým nič spoločné nemá. Nepoukazujem na jednoduchosť či nedajbože nechcem naznačiť, že ten prblém, na ktorý bolo vo vašom liste poukázané, neexistuje. No pokiaľ nedokážete reagovať bez emócií, mali by ste to radšej nechať tak, aby sa nestalo, že zasiahnete citlivé miesta, ktoré by ste na poukázanie problému zasiahnuť nemuseli.
Je mi jasné, že moja reakcia medzi čitateľmi veľa priaznivcov nenájde. No mladí ľudia by sa nemali stávať učiteľmi kvôli tomu, že nevedia čo študovať. Všetci siuáciu školstva poznáme a je na slobodnom rozhodnutí mladých ľudí či sa na štúdium pedagogiky dajú alebo nie. Len nech to nerobia zo zúfalstva, aby sa takéto listy, ktoré skutočné poslanie učiteľa len hania, nepribúdali ...
