Namiesto hmly nás čakala len rozprávková perina oblakov nad morom a ostrovmi, spoza ktorej začalo pár minút po našom výstupe vychádzať purpurové Slnko. Je to jeden z tých momentov, kedy netreba absolútne nič povedať- užívate si ticho doplnené občasným zvukom oviec a cítite pocit úplného šťastia a naplnenia z krásy naokolo. Tento pocit som mala na ostrove Skye viackrát,no najviac mi vyrazila dych naša nasledujúca zastávka, Quiriang. O tomto mieste som toho veľa nepočula, a teda moje očakávania neboli veľké. Navyše, ako cesta stúpala, dostávali sme sa čoraz viac do zajatia povestnej hmly. Dostali sme sa na vrchol a videli sme....nič! Bolo by však hlúpe sa po piatich minútach vzdať a počkať polhodinu stálo za to- odmenou bol pohľad na krajinu ako z iného sveta. Miznúca hmla dodávala výhľadu na atmosfére a my sme nedokázali prestať stláčať spúšť.
Cesta k majáku na Neist Point sa zdala nekonečná, čo bude tak trochu aj tým, že sme raz zle odbočili. Ale pomaly som sa začala cítiť previnilo- tento bod výletu bol totiž môj nápad a desila ma myšlienka premárnených kilometrov ak miesto nebude stáť za to. Ale stálo. Dokonca aj za zmeškaný autobus po vrátení auta. Okolo nás sa rozprestierali obrovské zelené útesy, ktorých tvary boli neopísateľné.
Za spomenutie stojí aj miesto s názvom Fairy Pools, ktoré sme navštívili deň predtým. Ide o malé tyrkysové jazierka vytvorené vodou stekajúcou z okolitých hôr. Voda je priezračne čistá a komu nevadí studená voda, dobrá aj na kúpanie.
Ak plánujete cestu do Škótska, rozmanitý Skye by na vašom zozname rozhodne nemal chýbať. Najlepším spôsobom dopravy je požičať si auto- pár libier navyše stojí za možnosť zastaviť kdekoľvek a nespoliehať sa na autobusy.
