Včera som totiž na jedných takých testoch bola. Na ZŠ som chodila do TPMND, keď bola možnosť byť integrovaná aj na SŠ - čo by znamenalo pre našu školu viac peňazí - a tak škole pomôcť, povedala som si - Prečo nie?? Pre úspech v testoch som mala mať viac ako 130. Robila som všetko pre to, aby som dosiahla požadovaný výsledok. Každý deň jedno-dve sudoku, a vylúštila som bez problémov aj toto- s perom a papierom, podobné, len jednoduchšie a kratšie úlohy (nenašla som link) - len tak z hlavy, a aj niektoré tieto úlohy. Bola som fakt vymakaná. Bavilo ma to a zároveň som sa aj cvičila. A potom prídem do poradne (pedagogicko-psychologickej), oproti mne zasadne ukážkový príklad pani psychologičky (ďalej len PP) - úsmev, ktorý je podľa nej upokojujúci, láskavý mäkký hlas a neprirodzene slušné a strojené vyjadrovanie. A ja som po prvých piatich minútach vedela ako test dopadne.
Milá PP okamžite začala rozprávať o mojej novej škole - či sa mi tam páči, koľko platím školné, a že nech sa nebojím, keď budem prestupovať, štátny gympel ma určite zoberie. Po mojej reakcii - ale ja neplánujem prestúpiť - mi pustila ruku (konečne!) a oznámila, že začneme s testom. Tak sme začali. Pôvodne som si testy predstavovala ako písomné (A,B,C,D) a nie verbálne. Preto som bola prekvapená, keď mi PP začala klásť otázky. Povedala som jej moju predstavu o písomnosti testov, načo mi s tým hnusným úsmevom povedala, že tieto testy sú nové, prišli len nedávno a sú oveľa ťažšie, takže nech nerátam s tým, že ich spravím, a ona pochybuje, že 130 sa niekomu podarí. No pekne. Dobre som počula?? Práve povedala, že 130 sa veľmi ťažko dosahuje?? Veď ja jej ukážem - budem mať 130, veď som trénovala do zblbnutia!! Otázky boli ale čoraz blbšie a zbytočnejšie (podľa mňa). Kto to bol Kolumbus - kto by to nevedel?! Poskladaj obrázok človeka - fakt ťažké spojiť dohromady dve ruky, dve nohy, trup a telo.
Takmer všetko som v pohode vedela, no potom prišla téma, kde som mala pre slová hľadať rôzne synonymá alebo odpovedať na otázky typu - Prečo je dobré, že máme politikov - no prečo?? Nevadí, že zvyčajne som povedala tri-štyri synonymá, nie sú v odpoveďových papieroch = nula bodov. No úžas. Ku koncu testu sa ma znovu pýtala, ako škola. Myslela som, že je to ešte súčasť testu - nejaká previerka mojich vyjadrovacích schopností, tak som jej povedala niektoré veci, čo som zistila tento týždeň. Že je tam fajn, príjemní učitelia, milá mladá triedna a pohodová atmosféra (na celej škole sú len dve triedy). Zdalo sa však, že nie je píliš spokojná, v polovici rozprávania ma prerušila a opäť zopakovala, že keď chcem prestúpiť, tak radšej skôr ako neskôr, že najlepšie na normálny gympel, lebo tam sa nič neplatí a je to odskúšaná „kvalita". Ha-ha. Nič som na to nepovedala, len som sa spýtala na výsledok testu, ale už som tušila, ako mi asi odpovie. No jasné. Jej posledné slová boli - ale aj tak si šikovná. Som. Ja viem. A už k tomu nepotrebujem žiaden blbý test.
Prišla som domov a bola som viac ako smutná. Že som sklamala rodičov, riaditeľku, seba. Ale nesklamala. Šla som do školy a oznámila kamoškám výsledok. Boli veľmi prekvapené. No keď som spomenula PP, prekvapenie opadlo a už im bolo všetko jasné. Dozvedela som sa, že PP, ktoré skúšali ich, im tiež ponúkali bezplatné overené gymnázium a vraj vraveli aj o iných jeho prednostiach. Riaditeľka teda nemala rátať so žiadnymi príplatkami na nadané deti.
Možno som len sklamaná z výsledku testov a možne sme sklamané všetky. No neviem sa zbaviť pocitu, že test nebol objektívny, ale trocha zmanipulovaný a ovplyvnený tým, že PP nemajú v láske nadané deti, ale skôr tých s IQ nižším ako 80. Alebo tým, aby štát vyhodil menej peňazí opäť na školstvo. A to, že nám všetkým chýbalo len pár bodov, aby sme uspeli, možno tiež nie je náhoda.
