V tomto interview opisuje svoje trojročné pôsobenie v Hollywoode a skúsenosti, ktoré tu nadobudla. V rozhovore sa napríklad dočítame:
" Netušila som, že im nemám podávať ruku, pretože Američania majú panický strach z prenosu baktérií. " Tu by som len podotkla, že Američania sú ľudia, ako všetci ostatní a podávanie rúk je základným prejavom úcty ako všade inde na svete.
Pri čakaní na výsledok castingu: "A na druhý deň som nechápala, prečo mi nikto nevolá, aby mi oznámil výsledok. Neúspešným kandidátom sa zásadne nikto neozýva. Na takéto veci sa však dá prísť len praxou." Žijeme to my Slováci v záhadnom svete. Ak nás niekto nechce zamestnať, na druhý deň nám zavolá a osobne sa nám ospravedlní.
"Po neúspešných castingoch mi agenti často vraveli: Bola si najlepšia, ale..." Tak k tomuto sa hádam ani vyjadrovať nemusím.
"Najťažšie zo všetkého bolo zvládnuť americký prízvuk. V tomto mi najviac pomohla učiteľka, ktorú mi zaplatila agentúra, keď som nakrúcala film Puppet Masters s režisérom Tedom Nicolauom. Urobili sme veľký pokrok, ale výsledok i tak nebol dosť dobrý. Napokon si tvorcovia filmu povedali, že bude lepšie, keď moju postavu nadabuje pravá Američanka." A ďalej: "Po úspechu v Puppet Masters mi režisér Nicolau povedal, že už bezo mňa nenakrúti žiadny film." A my už snáď všetci vieme, že pre Američanov je všetko super a v pohode. Ani na otázku " How are you?" tu nikto nečaká odpoveď a už vôbec ich nezaujíma ako sa v skutočnosti máte.
"Je to zvláštne, ale v amerických médiách neexistuje taká posadnutosť mladosťou ako u nás. Tridsiatničky, a dokonca aj štyridsiatničky tam považujú za ženy v najlepšom veku." To asi preto, lebo všetky vyzerajú na dvadsať. Nikto sa predsa nebude chváliť, koľkými plastickými operáciami prešli, alebo že si práve dali do čela vpichnúť botoxovú injekciu. Také krásne sa všetky predsa narodili a mladosť si udržujú pravidelným cvičením a správnou životosprávou.
"Nedávno ma zaujal jeden režisér. Na prvý pohľad bol úplne ideálny. Mladý, úspešný, bez záväzkov. Takýchto mužov je v L. A. určite viac ako napríklad v Bratislave." No určite, veď L. A. je aj porovnateľne väčšie mesto ako Bratislava. Čo vy na to slobodní mládenci?
Teda všetci Slováci, ktorí sa dnes chystáte do USA, určite si zapamätajte tieto dôležité poznatky, aby ste sa vo veľkom svete nestratili. A Silvii želám veľa šťastia a naplnenie jej hereckých snov a prianí.
