Písmo:
A-
|
A+
Kusy ľadu machom zlepené
roztavil a zmenil na dúhu.
Motýle v ňom jančia nadšene,
hľa, ja nymfa, ty vetrík z juhu.
Pieseň priateľu, boľasť čvirká,
bojím sa veršom zakopnúť, že
nastane už tvoja hodinka,
odveješ ostro ako nože.
Do úška spievaš mi la-la-la,
len chvíľku aby som počkala,
len priestor prevanieš neznámy!
A preletel si mi prstami...
Ja spadla som a zasnila noc.
Zasnila som sa v tebe, vetrík.
Nikto neprišiel. Ani pomoc.
Ponechal si ma v dave intríg.
Budúcnosť. S víziou na dlani,
prikladám jednu tesne k druhej.
Moju tichúnko odnášaš mi,
bo nevieš, že zmrznem bez tvojej.
