– Nie, to solárium ti zakazujem! – rázne priateľ sfúkne do kúta môj plán rýchlo sa opáliť pred blížiacim sa letom. – Je to škodlivé, – dodáva a ja cítim, ako moje rozumné ja v duchu prikyvuje: Veď ja viem. Napriek tomu mi moje menej rozumné ja neustále podsúva pred oči obraz krásnych španielok s dokonalou, dozlatista opálenou pokožkou. Vždy som obdivovala takýto snedý typ a v čase letných horúčav sa vystavovala nadmernému slneniu v snahe priblížiť sa mu. S povzdychom sa zahľadím na moje nohy, ktoré svojim pigmentom nápadne pripomínajú vápno. Keď ma moja polovička s úsmevom uistí, že sa mu páčim aj bez zásahu solárkového žiarenia, nechám to tak.
Neskôr sa vyberiem do drogérie. Úplne náhodou mi padne zrak na hnedú fľaštičku, ktorá mi do hlavy razom zasadí nápad. Vyskúšam to! Siahnem po nej a platím. Kupujem si samoopaľovací krém. Pred aplikáciou odporúčame celotelový píling, píše sa tu, a tak kupujem aj ten. Odchádzam z obchodu a pomaly už cítim, ako hnednem. Doma dodržím presne stanovený návod na použitie. Výsledok na seba nenechá dlho čakať. Super, vravím si obzerajúc svoje „opálené“ telo v zrkadle. Je večer a krém ešte musí pôsobiť. Ráno sa uvidí. S touto myšlienkou zaspávam.
Nasledujúci deň vstávam a nedočkavo sa vyberiem k zrkadlu zistiť, či sa mi podarilo sfalšovať podpis slnka na svojej koži. Nepodarilo. S pocitom najväčšej bezmocnosti vypliešťam oči na obrovské hnedé fľaky. Ľavé koleno ostalo pôvodne biele, kým všetko okolo nerovnomerne zhnedlo. Stehná pripomínajú škvrny od čokolády. A čo je najhoršie, keďže som si nenatrela nohy od členkov nadol, zostali biele, a tak som vyzerala, akoby som mala oblečené roztrhané hnedé legíny. A čo teraz? Mám plakať, alebo sa smiať? V snahe zúfalo skryť hlavu do dlaní som sa zhrozila ešte viac. Moje ruky boli „špinavo“ hnedé azda najviac. Nečudo, veď som práve nimi rozotierala krém. Ten nešťastný krém! V strese som ho naniesla na biele miesta na nohách, aby som zakryla nepekné fľaky (Toto sa už, našťastie, podarilo). V ten deň som mala ísť za priateľom, a tak som sa celú cestu modlila, aby si nič nevšimol. Samozrejme, neúspešne. Pri pohľade na moje ruky takmer spadol zo stoličky a okamžite mi odporúčal asi desať rôznych druhov odstraňovačov škvŕn. Na moje šťastie to napokon vzal športovo a hoci mi nič nepovedal, iste sa v duchu smial nad mojou snahou prekabátiť „slnečný systém“.
Aj ja som sa nakoniec sama na sebe pobavila. Hoci som si ešte nejaký čas pripadala ako chodiaca reklama na horčicu, aspoň moje dlane sa častým umývaním vrátili do normálu. Ešte si počkám, kým sa fľakov zbavím úplne. Ale verte mi, španielský ideál mi už načisto vyletel z hlavy. Naopak, ešte nikdy som sa tak netešila, že je moje telo čím ďalej tým belšie...
