21vé storočie, sa všeobecne vyznačuje ako storočie pokroku. Aj keď spôsoby doby su zastaralé, technológia ide stale dopredu, žial tu nezastavíme. Z tej sa profituje. Ako som uviedol na začiatku tohto textu, ku komunikácii dneška sa začínaju objavovať rôzne skratky ktore niečo pravdepodobne vyjadrujú, alebo naznačujú. Ak si dobre pamätám, k takýmto skratkám patri napriklad: lol, omg, brb, rofl, wtf, jj, či velmi podobne ee. Kedže som už rok mimo svojich známich, tak dosť často komunikujem cez velmi populárny Facebook. Keď sa začali tieto „znaky" objavovať v konverzáciach ktore som viedol, nevenoval som im velkú pozornosť, lebo som ich nepoznal. Postupom času sa tie znaky začali z nepochopitelného hladiska rozmnožovať a vtedy som sa pýtal, čo znamenaju? Nechcel som byť za hlupáka, keď ich napríklad niekde použijem a potom ma niekto zahriakne, že píšem hlúposti. Pomaly som sa nad tím, začal zamýšlať a prišlo mi na um jediné riešenie, ludia zleniveli. Miesto toho aby napísali „počkaj, hneď som späť" napíšu „brb" a potom „brb" nie su. Brb, je prebrate, ako zjavne všetky ostatné znaky, z angličtiny a znamená to „be right back". Nechcem tu ale dávať prednášku o význame jednotlivých skratiek, pointu som si postavil niekde úplne inde. Aj ked si myslím, že každý, alebo väčšina z vás, sa isto stretla s klasickými „jj" ktore znamená obyčajné „áno" a jeho opozitom sa v dnešnej dobe stálo „ee" a teda „nie". Tímto celým, chcem naznačiť, že taký krásny jazyk ako je slovenčina, dostáva sporo nový odev. Pre mna osobne velmi hlúpy odev a primerane nevkusný, dla jeho pôvabu. Je to niečo velmi podobné, ako keby dnes vyhlásili v Martine, konkrétne v Matici Slovenskej, nové módne doplnky pre tradičné slovenské kroje. Sú to skratka dve veci ktore sa k sebe absolútne nehodia. Čo sa týka konverzácie v dnešnej dobe, tá sama o sebe sa tiež celá zmenila. Žial, táto vec je pomerne osobitného charaktéru, pretože som stará škola v mladom odeve. Chcem o tom hovoriť, pretože som to nedávno podstúpil a tiež to robim velmi rád. Rád totižto píšem listy. Áno listy. To je tá vec, ktorú dneska dostávate len od Banky, či od mobilného operátora. Sú to ale presne tie isté veci ako písal Ľudovít Štúr, Adéle Ostroluckej, či Napoleon Bonaparte svojej Jozefíne a vela dalších. Ja sám som nedávno tiež písal list, velmi blízkej osobe. A pri jeho písani ma zaskočila skutočnosť, ako sa táto romanticka vec z dnešného sveta vytratila. Malo to svoje osobitné čaro, boli to listy plné lásky a horlivých vyznaní, ktoré sa už dnes nevidia. Aj ked na druhej strane, možno ich stále niekto píše, svojim milovaným, len sa o tom verejne nechváli. Nedávam tomu ale veľkú pravdepodobnosť, pretože dneska vládne technologicky pokrok a behom mikrosekundy celý list odošlete svojmu príjimatelovi ktorý si ho v rovnakom momente môže prečítať.
Tam kde niečo rastie, musí na druhej strane aj niečo upadať. A tak je tomu v oboch mojich prípadoch. Tam kde rastú nezmyselné skratky v každodennej konverzácii, presne tam bohužiaľ upadá krása jazyka. Rovnako tak ako technika ide dopredu a behom krátkej chvíle sa dá vyvolať ponorková choroba prostredníctvom nikdy nekončiacej konverzácie na sociálnych, či iných sieťach, presne tam upadá čaro dávnych dôb, kde sa na odpoveď muselo čakať niekedy aj týždne.
