Vladimír Mokrý
Strach, ako súčasť chlapského života.
Je tomu pomerne nedavno, co som sedel v jednej malej kaviarnicke s vyhladom do krasnych zahrad. Vsimol som si ako na nedalekej cesticke, predavala mlada slecna knihy. Poprosil som casnika aby mi vinko nebral, ze som hned spat. Po par minutach prehrabovania sa v knizkach som narazil na jednu dost staro vyzerajucu, s krasnym kozenym viazanim. Kedze som cakal na svoju priatelku chcel som si skratit chvilku citanim. Po par minutach listovania v knizke som narazil na pasaz ako sedim v rovnakej kaviarnicke a citam rovnaku knihu. V zapale citania som dospel az na koniec kapitoly. Moja priatelka neprisla. Ked som zacal hladat dalsie kapitoly, vsimol som si ze stranky su prazdne, zjavne cakaju pokial ich niekto dopise. Zmocnila sa ma panika spravadzana velkymi duskami strachu, strachu ktory som dovtedy nepoznal. Strach zo straty milovanej osoby.
