Lipa je listnatý strom s hustou košatou korunou, ktorý rastie takmer v celej Európe a dožíva sa dlhej staroby. Jej kvety sa zbierajú ako liečivá droga, ktorá podporuje srdcovú činnosť, pomáha pri zápaloch dýchacích ciest, horúčkach a pri chorobách z prechladnutia.
Ako hovorí aj text pesničky: „...lipový kvet a včelí med ťa uzdraví...“
Lipové drevo je mäkké, biele, s charakteristickou vôňou a využíva sa v rezbárstve. Sú z neho vyrezané slávne oltáre a známe je pod pojmom „lignum sanctum“ – sväté drevo. Figúrky z lipového dreva sa kedysi nosili ako talizman pre šťastie.
Listy lipy majú typický srdcovitý tvar a sú spojené so symbolom srdca. Možno preto je lipa stromom lásky a priateľstva. Často ju sadili pri rôznych príležitostiach ako pamätník na významné udalosti.
V Európe prevládajú dva stromy, ktoré sú už stovky rokov uctievané ako významné dreviny – dub a lipa. Stromom číslo jeden je dub. Mohutný strom s tvrdým drevom bol obľúbený ako niečo pevné, mocné a trvácne najmä u Germánov a Keltov. Spája sa so silou aj preto, že dub je mužského rodu.
Lipa, ako „tá lipa“, je skôr zasvätená ženám, symbolizuje plodnosť a materstvo. V dejinách Slovanov, a najmä Slovákov, má lipa svoju slávnu históriu. Do povedomia ju ako symbol uvádzali slovanskí básnici. Vyskytuje v tvorbe J. Kollára, S. H. Vajanského, Ľ. Štúra a mnohých iných, národní buditelia si ju vybrali ako symbol odporu proti nemecko-maďarskej nadvláde.
Ľudovít Štúr: " Každý národ má svoj čas pod Božím slnkom, a lipa kvitne až dub už dávno odkvitol." V revolučných rokoch sa lipa stala zjednocujúcim národným symbolom.
Veľmi zaujímavá je legenda o starých manželoch z Frýgie, ktorých navštívil boh Zeus. Hoci boli veľmi chudobní, pripravili mu príjemné privítanie a on sa im chcel za ich vľúdnosť a dobrotu odmeniť. Manželia si želali, aby zomreli súčasne. Keď nadišiel ich čas, Zeus ich premenil na dva stromy, dub a lipu. Vedľa seba, bok po boku, rástli dlhé roky.
Na Slovensku nájdeme mnoho významných stromov lipy. Asi najstaršia bola lipa v Bratislave, na Palisádach, ktorej vek historici odhadovali až na tisíc rokov a jej obvod mal 11 metrov. Lipa odumrela, ale dnes z jej výhonku rastie potomkyňa, ktorá bola v roku 2003 vyhlásená za Strom – hrdina.
Na strednom Slovensku je návštevníkmi Bojníc obdivovaná bojnická lipa. Rastie oproti vstupnej bráne do zámku. História hovorí, že ju zasadil sám Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301 a odohrávalo sa pod ňou veľa významných udalostí. Rád pod ňou sedával aj kráľ Matej Korvín, preto je známa aj ako "Lipa kráľa Mateja".
"Korvínova lipa" je názov chránenej lipy, ktorá rastie neďaleko vchodu do areálu zámku v Slovenskej Ľupči. Dosahuje výšku 28 m a jej kmeň má obvod 770 cm.Niekoľko starých líp rastie aj v Hronseku pri Banskej Bystrici v okolí dreveného artikulárneho kostola. Ich vek sa odhaduje na 250 rokov.
Ale najväčšia lipa v Hronseku s obvodom kmeňa 520 cm stojí v parku pri barokovom kaštieli.
Veľa líp, ako symbolov slovanstva, je zasadených aj pri hroboch významných osobností, napríklad lipy pri hrobe Andreja Sládkoviča na cintoríne v Radvani alebo lipy pri hrobe jeho lásky, Adely Ostrolúckej, na Ostrej Lúke.
Keď vám zrazu udrie do nosa príjemná až omamná vôňa, spomeňte si na vzácny strom, súčasť našej histórie a strom, ktorý aj dnes utíši bolesť tela a nepokoj duše. Zhlboka dýchajte tú jeho lahodnú, opojnú vôňu. Kvitnú lipy...
