Pre ázijské národy je hlavným predstaviteľom flóry a zástupcom kvetov - Lotos ( Nelumbo). Lotos je vo východnej kultúre uznávaný ako symbol stelesnenia čistoty a krásy. V niektorých náboženstvách, najmä v budhizme, sa jeho prostredníctvom zobrazuje kultúra ľudského ducha. Hoci lotos vyrastá z bahna, jeho kvet sa na vodnej hladine rozvinie do krásy a je úplne čistý. Medzi historickými pamiatkami často nachádzame veľa podôb Budhu a lotosový kvet.

V kresťanskom svete sa protiváhou lotosu stala ruža.
Má dlhú a pestrú históriu. Pramatkou ruží, ako ich poznáme dnes, bola Ruža šípková ( Rosa canina), z nej sa v priebehu storočí vyšľachtila viac ako stovka rôznych zaujímavých odrôd.
Kresťania najskôr ružu chápali ako pohanský symbol, až neskôr sa z nej stal symbol čistoty a cudnosti. Dodnes poznáme v kresťanstve modlenie - ruženec, ktoré pripomína zvláštne postavenie kvetu ruže v kresťanskej viere.
Symbol kvetu ruže používali v minulosti významné rodiny a panovnícke rody, ktoré si ho dávali do svojho erbu.
Známa je „vojna ruží“ z 15. storočia, v ktorej v Anglicku proti sebe bojovali dve mocné panstvá (York a Lancaster), jedni mali vo svojom erbe bielu ružu, druhí červenú. Zmierenie obidvoch rodov vytvorilo „tudorovskú ružu“ – kyticu z bielych a červených kvetov, ktorá znamenala porozumenie a zjednotenie.

Na Slovensku nájdeme veľa obcí, ktoré majú ružu vo svojom znaku. Trojružu majú vo svojom erbe, napríklad, Bánovce nad Bebravou, Košice – Krásna, Prešov, ale aj Ivanovce v okrese Trenčín, Klokočov na Kysuciach, obec Žabokreky v okrese Martin. Mesto Ružomberok má ružu, prestrelenú šípom, nielen vo svojom renesančnom erbe, ale aj priamo v názve mesta. Veľa ďalších miest a obcí používa ružu vo svojich symboloch.

Ak sme v úvode spomínali Áziu, treba pripomenúť, že za miesto pôvodu a zrodu ruže sa považuje stredná Ázia, odkiaľ sa rozšírila do Európy a Ameriky, do Číny a Indie a cez Stredomorie do severnej Afriky. Ešte aj dnes sa v týchto oblastiach stretneme so známymi druhmi divých ruží.
Koncom 19. storočia sa zvýšil záujem pestovateľov o ruže a hľadali sa spôsoby šľachtenia nových, dlho kvitnúcich, odolných odrôd. Vyšľachtilo sa množstvo nových farieb, ich odtieňov a kombinácií.

Z farieb prevláda ruža červená, ktorá je predovšetkým symbolom lásky. Staroveké mýty hovoria, že najskôr existovala biela ruža, ktorá bola zasvätená bohyni lásky Afrodite. Keď Afrodita bežala za svojim umierajúcim milencom Adonisom, pichla sa o tŕň ruže a tá sa jej krvou sfarbila na červeno. Odvtedy sa stala červená ruža symbolom vášnivej lásky, ktorá prekoná aj smrť.

Avšak červená ruža má aj inú symboliku. V kresťanstve sa považuje červená farba ruží za znak Kristovho utrpenia a jeho bolestnej smrti na kríži.

Biela ruža je znamením čistoty, úcty a pokory.
V niektorých častiach sveta a kultúrach sa biele ruže kladú na hroby zosnulým deťom a mladým ľuďom, čím sa vyjadruje ich nevinnosť.

Ružová ruža symbolizuje šťastie a radosť. Táto farba ruží sa pomerne často používa pri tvorbe kytíc pre nevesty.

Žltá farba ruže vyjadruje dva úplne odlišné pocity.
Pre európske národy je farbou slobody a spokojnosti, ale u moslimského ľudu je znakom žiarlivosti, zrady a cudzoložstva.

Symbolika ruže pozostáva z jej piatich lupeňov rozložených do kruhu, čo symbolizuje večnosť, slnko, dokonalosť.
Nech už má ruža akúkoľvek farbu, ak je darovaná z lásky, vždy človeka poteší a urobí mu radosť.