Niektoré ruské jednotky boli nútené stiahnuť sa z Ukrajiny späť do Bieloruska, kde sa majú reorganizovať a doplniť zásoby, uvádza britské Ministerstvo obrany. Nemožnosť viesť manévrový boj bude Rusko pravdepodobne kompenzovať ostreľovaním ukrajinských cieľov delostrelectvom a raketovým delostrelectvom. Podľa tajomníčky amerického ministerstva zahraničných vecí Victorie Nulandovej odhadujú americkí analytici počet ruských strát na 10 tisíc mŕtvych vojakov.
Rusko nezaujímajú dohody
Ako píše korešpondent Yahoo News Alexander Nazaryan, história nás učí, že Rusko nemá záujem o dojednaný mier. Ako sa vyjadril Samuel Ramani z Royal United Services Institute for Defence and Security Studies, Rusko môže pri vyjednávaní iba hrať o čas a zatiaľ konsolidovať a eskalovať svoju prítomnosť na východe Ukrajiny. Sťahovanie vojsk z okolia Kyjeva a Černihivu tak môže byť len tichým uznaním toho, že snaha obkľúčiť a dobyť tieto mestá nevyšla. Navyše nie je jasné do akej miery skutočne k stiahnutiu vojsk v týchto oblastiach došlo. Získavanie času by Putinovi navyše mohlo pomôcť adaptovať ruskú ekonomiku na sankcie. Je teda možné, že skôr než na prímerie, či mier sa Rusko pripravuje na druhé kolo útokov, ktoré budú tentokrát metodickejšie a v ktorých ruské sily napravia chyby z prvej vlny.
Nedávna aj vzdialenejšia história podľa Nazaryana dokazuje, že Rusko medzinárodné dohody neodrádzajú od agresívnych krokov. Ruskom podporovaní separatisti porušili prvú Minskú dohodu a súčasná invázia porušila dohodu Minsk II. Správanie Ruska navyše pripomína dve vojny v Čečensku. Po prvej vojne (1994-1996) uzatvorilo Rusko s Čečencami mierovú dohodu, ktoré bola všeobecne považovaná za čečenské víťazstvo. Len pár rokov na to začala druhá čečenská vojna (1999-2009) pri ktorej Rusko postupovalo podstatne agresívnejšie než predtým a pri ktorej bolo hlavné mesto Groznyj prakticky zrovnané so zemou.
Mimochodom, zámienkou pre druhú vojnu bola séria bombových útokov na ruské obytné domy v Moskve, Volgodonsku a Bujnaksku. Z útokov boli obvinení čečenskí separatisti a vtedy novopečený prezident Putin v televízii sľuboval Rusom, že teroristov vyhladí a jeho rázny postup mu ohromne zvýšil popularitu. Existuje vážne podozrenie, že útoky na obytné domy zorganizovala tajná služba FSB, aby Putinovi pomohla k zvoleniu prezidentom a k zvýšeniu jeho popularity. Tejto teórii nasvedčuje aj tzv. Kazaňský incident, kedy boli traja príslušníci FSB odhalení ako v pivnici obytného domu pripravovali bombu s podobným zložením, ako mali bomby pri predchádzajúcich výbuchoch. Viac o tom píše David Satter v tejto knihe. Západné spravodajské služby aj dnes varujú, že Rusko možno pripravuje false flag útok, teda útok z ktorého obvinia Ukrajinu a použijú ho ako zámienku na nové kolo agresie.
Skeptická k ruskej ochote vyjednávať je aj Olga Lautman z Center for European Policy Analysis, ktorá upozorňuje na to, že v decembri minulého roku existovali medzi Ruskom a západnými štátmi vyjednávania o zozname ruských požiadaviek a zo strany Ruska neprebiehali v dobrej viere. V tom momente totiž už Putin musel byť rozhodnutý, že spustí inváziu. Ako uzaviera Nazaryan, Putin už v Čečensku ukázal, že dokáže byť trpezlivý a vyčkať na najvhodnejší moment kedy protivníka napadnúť. Na ruskú ochotu vyjednať a udržovať mier sa teda nemožno vôbec spoľahnúť.
Sankcie musia vytrvať
K podobným záverom dochádza aj Dalibor Roháč v článku pre New York Post v ktorom upozorňuje na to, že Rusko je pripravené hrať dlhodobú hru a Putinovym cieľom je stále zničiť samostatnosť Ukrajiny. Roháč upozorňuje na to, že pokiaľ sa bude mierová dohoda zdať na dosah bude stúpať tlak na uvoľnenie sankcií proti Rusku, čo by bola chyba. Účelom sankcií totiž podľa neho teraz nie je odradiť Rusko od ďalšej agresie, ale zabrániť mu v obnovení zbraňového potenciálu aj v obnovení ruskej "soft power" a tiež v snahe útočiť proti Západu.
Ďalším krokom pre Ukrajinu musí tiež byť ekonomická obnova a znovuvybudovanie krajiny až na takú úroveň, že sa z Ukrajiny stane ďalší ekonomický zázrak po vzore Južnej Kórei, Taiwanu, alebo Estónska. Na toto bude potrebná západná ekonomická pomoc, ale aj nejaká forma integrácie Ukrajiny do EÚ.
Náš tretí krok by mal podľa Roháča spočívať v navýšení prítomnosti NATO na východnej hranici aliancie tak, aby Rusko odstrašila a zároveň poskytla dôveryhodné bezpečnostné záruky Ukrajine.
Garancia negarancia
Ako som písal v minulom blogu, je možné, že by mierová dohoda pre Ukrajinu mala zahŕňať jej garantovanú neutralitu, pričom medzi garantmi tejto neutrality by mali byť európske štáty ako Francúzsko, Taliansko, Poľsko a Nemecko. Vo včerajšom telefonáte so Zelenským sa mal kancelár Olaf Schoz vyjadriť, že Nemecko by prijalo túto úlohu garanta bezpečnosti Ukrajiny, jeho hovorca ale povedal, že nechce špekulovať o tom, či by toto zahŕňalo aj vojenskú komponentu. Som z toho voľajaký zmätený.
Nie je mi totiž jasné o akú inú, než vojenskú komponentu by sa v prípade garantovanej neutrality malo jednať, vzhľadom na to, že už od roku 1815, kedy garantovanú neutralitu získalo na Viedenskom kongrese Švajčiarsko platí, že štáty, ktoré garantovali neutralitu nielenže prehlásili, že na neutrálnu krajinu nezaútočia, ale zároveň sa zaviazali vojensky zasiahnuť v prípade, že neutralita bude narušená tým, že na neutrálnu krajinu ktokoľvek zaútočí. Navyše, a to treba zdôrazniť, výmenou za garanciu sa aj sám neutrálny štát zaväzuje v zmluve o trvalej neutralite svojim garantom, že sa bude brániť útoku iného štátu (Čepelka & Šturma, s. 823), má teda povinnosť sebaobrany. Pokiaľ nebude záruka Nemecka obsahovať aj "vojenskú komponentu", nie je mi jasné na čo by vlastne Ukrajine takáto garancia bola, keďže jej situácia by sa nijako nezmenila. Bola by aj naďalej odkázaná na to, aby sa bránila vlastnými silami. Tento nemecký postoj mi pripadá ako snaha o kľučkovanie podobná pomoci v podobe legendárnych 5 tisíc heliem. Je pre mňa smutné, že Nemecko, ktoré aj samo seba považovalo za motor európskej integrácie sa k vojne na Ukrajine stavia takto váhavo.
Telegraficky
Rusko legalizuje paralelný import, teda dovoz vecí chránených právom duševného vlastníctva bez súhlasu vlastníka práv. Takto "paralelne doviezť" by sa mala dať aj hudba, software, či dokonca vynálezy. Ja teda nie som odborníkom na IP law, ale toto mi príde skoro ako legalizované pirátstvo.
Ruslan Geremejev, kadyrovec o ktorom sa špekuluje, že stál za objednávkou vraždy Borisa Nemcova bol zranený, údajne pri Mariupole. Všetko však bude dobré, lebo sa za ním v nemocnici zastavil sám Ramzan, a pofúkal mu jeho bebí. Bromance, Chechnya style.
Podľa americkej administratívy Putin cíti, že bol nesprávne informovaný a kvôli tomu nedôveruje vedeniu Ministerstva obrany. Chudák cár za nič nemôže, to radcovia ho zle informovali.
Anton Krasovskij, šéf ruskojazyčného vysielania Russia Today dostal záchvat a skoro sa hodil o zem a kopkal nožičkami.
Rusko blokuje lode s potravinami v ukrajinských prístavoch a bráni im tak vyviesť obilie. Zrejme tým prispieva k zvyšujúcej sa cene potravinárskych komodít.
Podľa ruskej generálnej prokuratúry a Roskomnadzoru Wikipedia nesprávne informuje o vpáde na Ukrajinu a chcú príslušnú stránku blokovať. Vadí im napríklad, že "špeciálnej operácii" hovorí Wikipedia vojna, a že reportuje iné než oficiálne čísla padlých. Mrzuté.
Aj tento diel blogu bol napísaný s prispením UČR (Utajeného člena redakcie) podcastu Silný výber.
P.S. Rozhodol som sa, že budem podobné reporty o dianí na Ukrajine pripravovať pravidelne a pokúsim sa priniesť čitateľom informácie, ktoré mi prišli zaujímavé a pozornosti bežných médií mohli uniknúť, alebo im venovali menší priestor. Pripomínam preto, že nie som vojenský, ani zahranično-politický profesionál, súčasný, ani minulý. Som (mierne) poučený laik, ktorý sa snaží sprostredkovať fakty z obranno-bezpečnostného prostredia nepoučeným laikom. Nič viac. Anyway, $4 a pound.
