Americký portál The War Zone zverejnil rozhovor s veliteľom Hlavnej správy rozviedky Ministerstva obrany (GUR MO) Ukrajiny generálmajorom Kyrylom Budanovom. Rozhovor je pomerne obsiahly a týka sa množstva rozličných tém, od počtov ruských vojsk a ich strát po iránske balistické strely dodávané Rusku. Niektoré témy sú odbyté pomerne rýchlo, iným sa interview vedené Howardom Altmanom venuje podrobnejšie. Do tohoto zhrnutia som sa snažil rozhovor spracovať v rovnakom poradí otázok, resp. preberaných skutočností, v akom boli zverejnené. Ak sa teda zhrnutie zdá miestami útržkovité, môže to byť stručnosťou odpovedí a rozsahom otázok. Čím sa samozrejme nijak nevzdávam zodpovednosti za chyby, nepresnosti či môj vlastný kostrbatý štýl písania.
Než sa pustime do rozhovoru, pozrime sa najprv bližšie na GUR MO. Hlavná správa rozviedky Ministerstva obrany Ukrajiny (Головне управління розвідки Міністерства оборони України) vznikla ako nástupnícka organizácia sovietskej vojenskej rozviedky GRU, predovšetkým z jednotiek GRU bývalého Karpatského, Kyjevského a Odesského vojenského okruhu. GRU sa zameriavala na získavanie informácií o vojenských a politických cieľoch v zahraničí a to rôznymi prostriedkami, vrátane využívania elektronického prieskumu (ELINT) a budovania agentúrnej siete rozviedky (HUMINT) vrátane tzv. ilegálov (špiónov bez diplomatického krytia).
GUR MO zrejme prechádzala od vzniku samostatnej Ukrajiny pomerne zásadnými premenami, o čom svedčí, že od roku 1992 sa v nej vystriedalo 10 náčelníkov. Je zjavné, že po roku 2014 bola veľká snaha očistiť GUR MO od ruského vplyvu a prípadných ruských penetrácií, a to aj v symbolickej rovine. Ako si môžete všimnúť hrot meča v znaku ukrajinských prieskumníkov mieri na Rusko. Symbolická je však aj voľba sovy, ktorá má nielen predstavovať inteligenciu a znalosti, ale je zároveň prirodzeným predátorom netopierov. Netopiera má totiž v znaku ruská vojenská rozviedka GRU, resp. GU a tak je jasné koho ukrajinskí rozviedčíci považujú za svoju hlavnú korisť.
O samotnom generálmajorovi Budanovovi je ťažké nájsť informácie. Z verejne dostupných zdrojov sa mi podarilo zistiť tri kľúčové veci. Za prvé, Budanov je veľmi mladý a jeho kariérny postup musel byť rýchly. Má totiž len 36 rokov, vojenskú akadémiu v Odese absolvoval v roku 2007. Do hodnosti brigádneho generála bol povýšený len v auguste minulého roku odkedy vedie GUR, no už o osem mesiacov neskôr, v apríli tohoto roku získal druhú hviezdičku. To môže byť dobrá aj zlá správa. Na jednej strane by taký rýchly postup mohol znamenať, že nad ním niekto drží ochrannú ruku. Na strane druhej to môže byť výsledok jeho schopností a hlavne toho, že vyhľadáva "akciu". Druhý kľúčový fakt, ktorý uvádza jeho stránka na Wikipédii je, že sa zúčastnil už bojov od roku 2014. Podľa ukrajinského Defence Express sa špekuluje o tom, že Budanov slúžil, a bol niekoľkokrát zranený, v 10. samostatnej skupine špeciálnych síl pod velením plukovníka Maksima Šapovala, na ktorého ruské špeciálne jednotky spáchali atentát v roku 2017.
Treťou pozoruhodnou informáciou je, že v roku 2019 sa niekto pokúsil spáchať v Kyjeve bombový atentát na samotného Budanova. Atentátnikovi s ruskými dokladmi nálož vybuchla predčasne, vďaka čomu sa ukrajinskej kontrarozviedke SBU malo podariť odhaliť celú sabotážnu jednotku určenú na likvidáciu Budanova. Z uvedeného je zrejmé, že náš generál bude zaujímavý človek. Preto treba na tomto mieste, než sa pustíme do samotného rozhovoru, upozorniť, že spravodajskí dôstojníci majú z povahy svojej práce flexibilný vzťah k pravde, obzvlášť k jej verejnému hovoreniu. Preto treba obsah rozhovoru brať s istou rezervou. Na druhej strane si myslím, že je to zaujímavé okno do uvažovania vysokých ukrajinských dôstojníkov, resp. generálov, a preto stojí za prečítanie.
Aktuálny vývoj bojov
Na počiatku rozhovoru sa Altman zameriava na aktuálnu situáciu na bojisku. Podľa Budanova sú najschopnejšie ruské sily momentálne sústredené v okolí Chersonu, kde majú rašisti dislokovaných príslušníkov výsadkových síl (VDV), síl pre špeciálne operácie a tiež príslušníkov námornej pechoty. Ich pozície boli tiež posilnené mobilizovanými vojakmi, celkovo sa v oblasti Chersonu má podľa neho nachádzať až 40 tisíc príslušníkov ruských síl.
Ukrajinské sily sa okupantské jednotky snažia obkľúčiť, ale Rusi kladú húževnatý odpor. V Chersonskej oblasti je teda možné očakávať naďalej tvrdé boje. Budanov sa vyjadril aj k možnosti poškodenia, alebo zničenia Kachovskej vodnej eletrkárne na rieke Dnipro. Podľa neho má ruská armáda v pláne zničiť hlavne cestu vedúcu na priehradnom múre aby zamedzili ukrajinským silám v ich prenasledovaní z pravého na ľavý breh rieky v prípade, že Cherson a ďalšie ruské pozície na západnom brehu budú ukrajinskými vojskami oslobodené.
Altman sa pýta aj na riziko ruského úderu z Bieloruska s cieľom dorezať zásobovacie trasy v západnej časti Ukrajiny. Podľa Budanova je prítomnosť rašistických vojsk v Bielorusku pomerne malá, odhaduje ju na 4300 vojakov, ktorí sú skôr ľahko vyzbrojení, navyše 80% z nich sú mobilizovaní vojaci. Upozorňuje ale, že situácia by sa mohla výrazne zmeniť v prípade, že sa Rusi stiahnu z pravého brehu Dnipra v okolí Chersonu. V takom prípade môžu tamojšie jednotky rýchlo premiestniť do Bieloruska a použiť ich k úderu na zásobovacie trasy, ktorými spojenci Ukrajine dodávajú zbrane.
Kerčský most a ofenzíva na Kryme
V nasledujúcej sérii otázok sa Altman pýta na niekoľko útokov na ruské sily z nedávnej minulosti, medzi nimi bombový útok na Kerčský most. Ukrajina sa zatiaľ k útoku oficiálne neprihlásila a treba povedať že aj generálmajor Budanov reaguje na tieto otázky veľmi vyhýbavo. Budanov poukazuje na to, že v minulosti Rusi vykonali viacero útokov na svoje vlastné budovy a zariadenia (ktoré nešpecifikuje), len aby si rozviazali ruky k niečomu ďalšiemu. Ohľadne tejto otázky odkazujem na moju vyššie uvedenú poznámku o vzťahu spravodajských dôstojníkov k pravde.
Budanov nepotvrdil ani nevyvrátil, že ukrajinské sily stoja za útokom na Kerčský most a zdržanlivo reagoval aj v prípade otázok na útoky na leteckú základňu Saki, neďaleko obce Novofedorivka na okupovanom Kryme, ktoré zničili aspoň osem ruských lietadiel na zemi. Budanov odmietol potvrdiť aký druh zbrane bol pri útoku použitý. K tomu na okraj poznamenávam, že vzhľadom na mohutnosť explózií je nepravdepodobné, že by útok vykonali ukrajinské špeciálne sily.
Oveľa zhovorčivejší nie je Budanov ani pri otázke kedy začne ukrajinská ofenzíva na oslobodenie okupovaného Krymu. Predpokladá, že sa tak stane v priebehu budúceho roka, ale nešpecifikoval kedy. Rovnako skúpy na slovo bol aj v prípade viacerých útokov na ruské zariadenia v Belgorodskej oblasti priamo na ruskom území, uisťoval však, že pri útokoch neboli použité zbrane dodané z USA.
Pomoc z Iránu a mobilizácia
Obsiahlejšie sa Budanov venoval otázke ruských útokov za použitia samovražedných dronov dodaných Iránom. Potvrdzuje informácie, že ruské útoky z 10. októbra boli plánované dlhodobo a Rusi len využili explóziu na Kerčskom moste ako zámienku na zdôvodnenie týchto útokov. Aj napriek tomu, že cieľom ruských dronov mali byť hlavne súčasti ukrajinskej energetickej infraštruktúry, zasiahol útok mnoho civilných budov. Primárne boli pri týchto útokoch použité drony Šahíd-136 a Mohadžir-6; hoci Rusko má vlastné projekty samovražedných dronov, ako napríklad drony Kub (nezamieňať s rovnako pomenovaným systémom zem-vzduch 2K12 Kub v kóde NATO SA-6 Gainful), tieto nedokáže samostatne produkovať v potrebnom množstve.
Ako najefektívnejšie označuje Budanov drony Šahíd-136, ktoré rašisti nasadzujú vo veľkom množstve a vypúšťajú ich v rojoch. Irán pritom naďalej popiera, že by drony do Ruska dodal. Budanov uvádza, že ukrajinská protivzdušná obrana zostreľuje až 70% vypustených Šahídov-136 a tým pádom na určené ciele dopadá len 30% dronov. Na otázku akými prostriedkami ich ukrajinská protivzdušná obrana ničí odpovedá len veľmi vágne a dá sa predpokladať, že s týmito číslami nás spravodajský dôstojník Budanov tak trochu, ako vravia bratia Česi, tahá za fusekli. Otázka na to, či Izrael poskytol Ukrajine nejakú pomoc s likvidovaním iránskych dronov, bola zodpovedaná diplomatickým mlčaním.
Zaujímavým momentom je Budanovovo hodnotenie iránskych rakiet krátkeho doletu Fateh-110 a Zolfaghar, ktoré boli taktiež dodané do Ruska. Tieto sú podľa neho presnejšie než ruské strely krátkeho doletu a navyše sa pohybujú vyššími rýchlosťami, čo bolo overené aj v boji. Je zjavné, že voči iránskym zbraniam má GUR rešpekt a údiv, resp. úsmevy nad tým, že Irán dodáva rakety do Ruska, a nie naopak tak nemusia byť úplne na mieste.
Ohľadne ruskej mobilizácie Budanov hovorí, že zmobilizovaných bolo asi 220 tisíc ruských vojakov, títo sú ale slabo vyzbrojení a vybavení a podľa neho nebudú mať na priebeh bojov výraznejší vplyv. Ruských mobikov označil doslova za Kanonenfutter. K tomu by som mal dve poznámky: mobilizovaných môže byť aj omnoho viac, a aj keď je úroveň bojovej pripravenosti mobilizovaných jednotiek podľa anekdotických informácií veľmi slabá, môže byť ich označenie za žrádlo pre kanóny prehnaný optimizmus na ukrajinskej strane. Je ale možné všeobecne povedať, že by každému veľmi prospelo, keby sa mobíci so zhrdzavenými puškami prestali trápne motať niekde pri frontovej línii a radšej sa urýchlene vzdali ukrajinskej strane.
Budanov sa krátko vyjadril aj k zbieraniu žoldnierov z rôznych exotických miest. Rusko sa už snažilo naverbovať islamistov z Hizbaláhu (ako som krátko písal tu), vojakov zo Stredoafrickej republiky, ktorí by boli zrejme obzvlášť vhodní do nastávajúcej zimy a najnovšie sa zrejme snažia na front doviesť veteránov afgánskych špeciálnych síl. Podľa Altmana sa Rusko snaží naverbovať až 5 000 afgánskych commandos, Budanov však tvrdí, že aj takýto počet by bol príliš malý na to, aby o výsledku konfliktu rozhodol, rovnako tak aktivita ďalších žoldnierov z ostatných uvedených krajín. Tu je na mieste podotknúť, že afgánskych commandos bolo na vrchole vojny v Afganistane až vyše 20 tisíc a boli cvičení operátormi špeciálnych síl z USA a Británie podľa západnej doktríny, pričom ich bojové schopnosti boli hodnotené vysoko. Jedná sa však o ľahkú pechotu, ktorá v ukrajinskom prostredí, navyše v kombinácii s fatálnou ruskou logistikou skutočne nemusí veľa dosiahnuť. Tiež sa sluší podotknúť, že na väčšinu z uvedených 20 tisíc draho vycvičených afgánskych commandos sa posledné dve administratívy USA vysrali ponechali západní spojenci svojmu osudu v rukách Talibanu.
Víťazstvo Ukrajiny
Záver rozhovoru sa venuje otázke víťazstva Ukrajiny. Obnovenie Ukrajiny v pôvodných hraniciach z roku 1991 podľa Budanova je možné dosiahnuť už v priebehu budúceho roka. Týmto sa samozrejme myslí oslobodenie území obsadených Ruskom vrátane Krymu, a tiež oslobodenie samozvaných ľudových republík v Donecku a Luhansku. Osobne by som si prial aby generálmajor Budanov mal v tomto pravdu.
Podľa Budanova Putin neprežije koniec vojny, a už teraz sa v Moskve hovorí o tom kto by ho mohol nahradiť, konkrétne mená ale neuviedol. Podľa neho bude ruský ľud vojnu podporovať až do momentu, kedy dôjde k úplnej porážke Ruska. Vo chvíli, keď k tomuto dôjde sa okamžite nálada v spoločností zmení, a Rusi budú prehlasovať, že s vojnou nemali nič spoločné, a že za všetky chyby môžu ich leadri. V tej chvíli dôjde ihneď k prevratu a k odstráneniu Putina.
