Niektorí z Vás možno narazili na útržky z veľdiela publicistu Timofeja Sergejceva pod názvom Čo má Rusko spraviť s Ukrajinou. Tento elaborát vydala RIA Novosti 4. apríla, pričom pripomínam, že RIA je súčasťou Ruska dnes (Россия сегодня), teda štátnej ruskej agentúry, ktorá prevádzkuje dezinformačnú televíziu Russia Today pod vedením Dmitrija Kiseľova a Margarity Simonjan ako šéfredaktorky, a ako takú ju možno považovať za hlas režimu. To len keby ste náhodou mali pocit, že sú to len bludy jedného pomätenca, ktoré nemajú s oficiálnou politikou Ruska nič spoločné.
Z veľdiela vypichnem pasáže, ktoré ma zaujali najviac tak, aby sa čo najviac blížili doslovnému prekladu. Pre plynulosť textu však budú pridané uvádzacie vety, alebo vysvetlenia. Každopádne, ďalšie riadky by sa nemali od doslovného prekladu podstatne významovo líšiť. Držte si klobúky, začíname:
Sergejcev začína konštatovaním, že nacistickú, banderovskú Ukrajinu, nepriateľa Ruska a západný nástroj na zničenie Ruska nepotrebujeme (my= Rusi). Na Ukrajine je nutná denacifikácia, lebo pravdepodobne väčšina Ukrajincov bola ovládnutá a povolaná nacistickým režimom do jeho politiky. Nie je teda pravda, že ľudia sú dobrí, len vláda na Ukrajine je zlá. Žiaľ, civilnú populáciu nemožno potrestať priamo ako vojnových zločincov, a preto musí prebehnúť denacifikácia.
Ďalej autor uvádza, že všetky zložky ozbrojených síl, vrátane teritoriálnej obrany sú rovnako zapletené do krutostí voči civilnej populácii a všetky sú rovnako vinné za genocídu ruského národa, pričom sa neriadia zákonmi a obyčajmi vojny. Všetky organizácie, ktoré sa spojili s nacistickými praktikami musia byť zlikvidované a zakázané, no zároveň časť obyvateľstva sú pasívni nacisti a sú tiež vinní (nie je jasné, či ich autor tiež chce zlikvidovať, alebo zakázať). Denacifikácia týchto más pozostáva z re-edukácie, ktorá je dosiahnutá ideologickou represiou, potlačením nacistických názorov a prísnou cenzúrou. Dĺžka takejto denacifikácie nesmie byť menej než jedna generácia, pretože aj nacifikácia Ukrajiny trvala viac než 30 rokov a začala najneskôr v roku 1989 (nacifikácia teda podľa neho začala už za sovietskych čias- Ukrajina vyhlásila nezávislosť od ZSSR v auguste 1991).
Ukrajina je zároveň vo svojej nacističnosti veľmi šikovná, pretože nacizmus maskuje ako túžbu po nezávislosti a Európskej (západnej, pro-americkej) ceste rozvoja, ktorá je v skutočnosti ale degradácia. Základom ukrajinského nacizmu je tak, ako podľa Sergejceva všetkého nacizmu, európsky a v najvyvinutejšej forme nacizmu americký rasizmus. Západ je strojcom, zdrojom a sponzorom ukrajinského nacizmu, zatiaľ čo západné banderovské kádre sú len nástrojmi nacifikácie Ukrajiny. Ukrajinský nacizmus je preto nebezpečnejší, než nemecký hitlerovský nacizmus.
Názov Ukrajina nemôže zostať ako názov žiadneho z teritórií na území Ukrajiny, ktoré budú oslobodené od nacizmu. Novo denacifikované republiky, ktoré na území dnešnej Ukrajiny vzniknú sa budú musieť spoliehať na ruskú vojenskú a organizačnú pomoc. Denacifikácia bude zároveň nevyhnutne de-ukrainizácia. "Ukrainizmus" je totiž umelý anti-ruský konštrukt, ktorý nemá svoj civilizačný obsah, lebo je len nástrojom cudziny. Ukrajinské banderovské elity musia byť zlikvidované, lebo ich prevýchova (re-edukácia) je nemožná.
Na "oslobodených územiach" majú platiť ruské zákony a ruská súdna právomoc čo sa týka denacifikácie, zároveň má byť vytvorený tribunál pre postihovanie zločinov proti ľudskosti, ktoré sa na Ukrajine mali odohrať. Sergejcev sa ďalej venuje rozdeleniu Ukrajiny. Na západe má vzniknúť "katolícka provincia" (tu sa nám znovu objavuje náboženský motív vojny), z ktorej sa asi nestane časť pro-ruských teritórií. Hranica tejto katolíckej provincie má byť stanovená "empiricky" (i.e. kam až sa podarí ruským tankom dostať). Ďalšou časťou bude "zvyšková" Ukrajina, neutrálny štát, ktorému ale bude hroziť neustála možnosť pokračovania "specoperácie" a možno bude nutné, aby na jej území bola trvale ruská armáda. Všetko od hraníc katolíckej provincie bude oblasť potenciálnej integrácie do Ruskej federácie, ktorá je podľa Sergejceva vo svojej podstate anti-fašistická.
Denacifikácia Ukrajiny by sa mala riadiť podobnými princípmi, ako vojenská operácia a mala by pozostávať z:
likvidácie ozbrojených nacistických formácií (myslia sa tým ukrajinské ozbrojené sily),
vytvorenie samospráv a milície na "oslobodených" teritóriách,
"zavedenie ruského informačného priestoru" (tým sa asi myslí cenzúra a propaganda),
stiahnutia všetkých výukových materiálov a zákaz učebných programov ktoré obsahujú nacistickú ideológiu,
masových vyšetrovacích akcií na zistenie toho, kto je osobne zodpovedný za vojnové zločiny (tu by som mal tip na páchateľa),
lustrácií, zoznamov mien komplicov nacistického režimu a ich zapojenie do nútených prác ako trest za ich nacistické aktivity (inými slovami výstavba koncentrákov),
zákazu znovuobnovenia nacistickej ideológie,
stavby pamätníkov obetiam ukrajinského nacizmu,
vytvorenia trvalých denacifikačných orgánov na 25 rokov.
Podľa Sergejceva nestačí len vymazanie banderovskej verzie Ukrajiny, ale má dôjsť k vymazaniu západného totalitarizmu a ním uvalených programov civilizačnej degradácie a dezintegrácie (?). Rusko totiž urobilo všetko čo sa dalo aby zachránilo západ v 20. storočí. Implementovalo alternatívu ku kapitalizmu (teda komunizmus) a potlačilo nemecký nacizmus. Rusko to všetko pre západ urobilo a prinieslo za to najväčšie obete. Západ ale všetky tieto obete odmietol, devalvoval ruský prínos k riešeniu krízy západu a rozhodol sa Rusku za jeho nesebeckú pomoc pomstiť. Teraz si ale Rusko pôjde vlastnou cestou a bude mať za spojencov krajiny, ktoré západ stáročia utláčal a ktoré by bez ruskej pomoci neboli oslobodené(?). Denacifikácia Ukrajiny je zároveň jej dekolonizáciou, čo bude musieť populácia Ukrajiny pochopiť aby sa oslobodila od intoxikácie, pokušenia a závislosti na "takzvanej" európskej voľbe.
Tím končím, tvá Máňa Sergejcev a ja mám napriek značnému fyzickému a mentálnemu utrpeniu, ktoré mi pôsobilo prekladanie týchto sračiek tohoto článku potrebu niečo dodať. Sergejcevov regurgitát je niečo ako greatest hits nacizmu a všeobecne totalitárnych režimov 20. storočia. Je tu, rovnako ako u Hitlera a Česko-slovenska údajné utláčanie národnostných menšín ako zámienka na útok. Je tu rozkúskovanie podobné Protektorátu, alebo akémusi Generálnemu gouvernementu. Samozrejme sú tu lágre a propaganda, je tu prevýchova (to je taký unplugged hit požičaný od kapely Mao-Ce Tunga), je tu spisovanie zoznamov, spoľahlivý príznak diktátora už od čias Sullu.
Na záver pripomínam ešte raz, že sa nejedná o nejakú obskúrnu publikáciu, ale o druhý najčítanejší spravodajský portál v Rusku. To že sa tento sajrajt objavil na takomto portáli znamená, že idey v ňom obsiahnuté sa aspoň podstatnej časti jeho čitateľov páčia a súhlasia s nimi. Kto to ešte neurobil doteraz, mal by si priznať, že Rusko je postihnuté fašistickou ideológiou a ako také predstavuje hrozbu pre našu bezpečnosť rovnako ako hitlerovské Nemecko v 30. rokoch. Podľa tejto informácie by sme sa mali naďalej aj zariadiť.
Česko-Slovenská pomoc
Podľa informácií Wall Street Journal Česko pošle na pomoc Ukrajine tanky T-72 a bojové vozidlá pechoty BVP-1, aj keď česká ministerka obrany zatiaľ dodávku oficiálne nepotvrdila, zrejme z bezpečnostných dôvodov. Jedná sa o prvý prípad pomoci, keď Ukrajina dostane zo zahraničia tanky, navyše sa má jednať o dar ukrajinskej strane. Jedná sa o staršie tanky typu T-72M1, čo je modernizovaná verzia exportnej verzie T-72M, ktorá mala oproti ruským verziám T-72A o niečo slabšie pancierovanie a menej výkonný systém riadenia paľby. Modernizácia na verziu T-72M1 by mala tieto nedostatky odstrániť, darované tanky by teda mali byť na úrovni starších z tých tankov, ktoré na Ukrajine používa Rusko. Pre iné obrnené vozidlá než tanky, môže byť T-72M1 stále veľmi tvrdým protivníkom, a to aj pre tie najmodernejšie.
BVP-1 je pôvodná verzia sovietskeho BMP-1, ktoré sa vyrábalo v Závodoch ťažkého strojárstva v Martine a Dubnici. Vozidlo je na dnešné pomery ľahko pancierované a jeho nizkotlakový kanón kalibru 73 mm má kratší účinný dostrel a menšiu presnosť než moderné 30 mm kanóny. Na druhej strane s touto staršou technikou sú ukrajinské sily dobre oboznámené a zálohy na obdobnej technike cvičili, takže je možná rýchla adaptácia na dodané vozidlá.
Ďalšou zaujímavou formou pomoci ku ktorej sa malo podľa WSJ zaviazať aj Slovensko, resp. o nej spolu s Českom malo uvažovať, je možnosť servisu ukrajinských vozidiel v našich opravárenských závodoch. Boj techniku značne opotrebúva a dá sa predpokladať, že ukrajinské dielne sú zaneprázdnené. Preto dúfam, že k tejto pomoci skutočne dôjde a aj my pomôžeme Ukrajine s údržbou jej techniky.
Špeditéri z Mazyru
Hajun Project získal dáta a kamerové zábery z pobočky kuriérskej spoločnosti CDEK v Mazyre v Bielorusku. Do tejto pobočky zavítalo veľké množstvo ruských vojakov, aby odoslali svoj lup z Ukrajiny späť domov do Ruska. Vďaka uniknutým dátam sa podarilo odhaliť skutočných špedičných rekordmanov medzi vojakmi hordy. Len za jeden deň, 2. apríla totiž z tejto jedinej pobočky odoslali ruskí vojaci 2 tony zásielok. Prvenstvo by mal držať Jevgenij Jevgenjevič Kovalenko, ktorý domov do Rubcovsku odoslal 450 kg zásielku zloženú z nástrojov, reproduktorov, stola a ďalších vecí. Na druhom mieste v rabovacej súťaži figuruje Arťjom Petrovič Lazarev, ktorý odoslal úctyhodných 255 kg náhradných dielov a elektrickú kolobežku. Arťjom bude zrejme vášnivý motorista. Napokon na tretej priečke sa umiestnil Pavel Alexandrovič Nikolajev s 205 kg nástrojov, televízorom a stoličkou. Ďalší borci si od vedúcej trojky udržali výrazný odstup, štvrtá najväčšia zásielka už má len 150 kg narabovaného. Na poslednom mieste sa umiestnil Igor Sergejevič Kuzmin s veľmi chabým výsledkom 50 kg nástrojov a oblečenia. Víťazom olympiády vojnových zločinov v kategórii rabovanie srdečne gratulujeme!
Telegraficky
Rusko tvrdilo, že mŕtvych v Buči nastražili ukrajinské vojská. Komerčné satelitné zábery ale dokazujú, že mŕtvoly sa na uliciach objavili ešte keď bolo mesto pod ruskou kontrolou. Pre moskovských propagandistov určite veľmi mrzuté.
Štrnásťročný chlapec opisuje, ako mu ruskí vojaci zastrelili otca pred jeho očami a jeho postrelili.
Raisa Valiuškevičová, ktorá prežila na Ukrajine holokaust teraz utiekla pred ruskou hordou. Paradoxne do Nemecka.
Predstavitelia Odesy považujú riziko invázie do mesta z Podnesterska za malé.
Ruskí propagandisti zverejnili video ako ženisti s detektormi kovov odmínovávajú pole. Len na tom videu akosi kráča kameraman pred vojakom s mínohľadačkou. Tomu sa hovorí odvaha, takýchto drsných kameramanov, ktorí pre dobrý záber vlezú do neodmínovaného mínového poľa pospiatky u nás, na prehnitom západe nemáme.
...
Aj tento diel blogu bol napísaný s prispením UČR (Utajeného člena redakcie) podcastu Silný výber.
