Asi málo kto o mne vie, že moja pôvodná profesia je „rusista“. Znie to podobne ako terorista, chápem. Ale v podstate je to vedec, ktorý by mal vedieť všetko o Rusku. Literatúra, kultúra, história (dobre, aj politika) a aj mentalita národa. Nikdy som si však neuvedomila, že naši východní bratia sú takí odlišní ako my. Ako to myslím? Práve teraz, v období krízy, kedy nevieme čo bude zajtra, sa preukazuje charakter ruského národa. Ako hovoríme my „RUSisti“- históriou skúšaný národ, pretrpí všetko... A pri tom nezabúdajú ani na umenie.
Nebudem tu písať o tom, ako pán Vladimir Vladimirovič kázal, aby sa na budúci týždeň nepracovalo v celej krajine, a pritom ľudia dostávali výplatu. Ani o tom, že sa poskytujú finančné dávky ľuďom, ktorým táto situácia ublížila ešte viac. Budem písať o UMENÍ.
Ani som si to neuvedomila a zistila som, že v galériách trávim skoro všetok voľný čas. A čo teraz? Sedím doma a premýšľam, čo sa deje. O čom sa rozprávajú ľudia namaľovaní na portrétoch v Tretiakovke? Stále sa prechádzajú postavy na obrazoch Repina? A ten Rembrant tam ešte stále visí? A utiera niekto na sochách prach? (Po pravde, nerobí sa to :D, ale to je tajomstvo.)
V Rusku sú už druhý týždeň zavreté všetky galérie a múzea. Áno, všetky. Ťažko sa tomu verí ale pokladnice nášho umenia, nášho duševného vývoju zostali pusté. Ľudia nestoja v radoch, v kasách nepočuť tlačiarne lístkov, a pri vstupe nepočujete to staré dobré: „Otvorte tašku“. Ľudia sú doma, a obrazy a sochy tiež...
Musím sa priznať, dlho mi trvalo kým som pochopila, čo sa deje. Tu, v Rusku, bola situácia celkom pokojná, až do minulého týždňa. A teraz prišla prevencia. A ja prvý krát sedím doma a rozmýšľam o majstroch, ktorí nám zanechali svoj podpis na plátnach alebo vytesaný v mramore. A napadá mi, nie je im smutno? A vtedy mi prišla správa.
Správa, v ktorej sa hovorilo, že múzeá prechádzajú na online režim. Režim, kedy sa môžete z pohodlia domova pošpacírovať napríklad aj po najväčšom ruskom múzeu Ermitáži (https://bit.ly/33nCpQg). Väčšina galérii sa podujala na tento neľahký čin sprístupniť ich umenie cez počítačové obrazovky. Môžete sedieť pohodlne v kresle, popíjať dobrý čaj alebo kávičku a prezerať si najznámejšie umelecké diela. A to nie je všetko. Moje domáce Puškinské múzeum (https://pushkinmuseum.art/index.php?lang=ru ) spustilo dokonca online vernisáž. Áno, ľudia sedeli doma a kurátori prezentujú svoju prácu.
Ja chápem, že teraz je najdôležitejšie ochrániť sa pred zákerným vírusom. Ale v tomto období je najdôležitejšie byť doma, tam máte všetko čo potrebujete (ak ste teda stihli kúpiť cestoviny). Umenie je však aj v tomto období dôležité, dokáže nás naladiť na iné myšlienky, a tie sú teraz veľmi dôležité. Pretože to, na čo myslíme, sa nám obvykle aj splní. A tak namiesto toho, že budeme myslieť na malé neviditeľné bunky lietajúce vo vzduchu, sa radšej spoločne kochajme krásou umeleckých diel. Pozrime sa na krásu holandských maliarov, na práce gotických majstrov alebo aj súčasných autorov. Dokáže to pomôcť, nielen mne, ale všetkým, pretože najdôležitejšie je veriť... Veriť v to, že bude dobre. Po každej búrke vyjde slnko, a aj po tejto a potom sa nám opäť budú prihovárať obrazy zo stien. A my sa opäť ocitneme im zoči voči, budeme cítiť ich vôňu, vnímať každú líniu štetca umelca. Ale teraz si radšej kliknime na ten odkaz ....
