Osud obyčajného človek nikdy nie je jednoduchý. Prídu pády, ale aj víťazstvá, skúšky... Ale miesto, kde vždy nájde oporu je práve jeho rodná zem. A Rusko bolo rodnou zemou mnohých významných maliarov, ktorí ju však opúšťali, predovšetkým za zámerom hľadania nových vplyvov a tém. Študenti Akadémie umenia dostávali 5-6 ročný pobyt v Európe, ako špeciálne štipendium, za ich tvorbu. Práve vďaka nej sa skupina známa ako „peredvižnici“ dostala ku kritickému realizmu. A medzi nimi bol aj umelec, ktorého historici umenia, neprávom, označujú ako umelca jedného obrazu.
Alexej Savrasov namaľoval najruskejší obraz. Obraz, v ktorom je zachytená ruská duša. Celý svet- Rusko. Jeho dielo Havrany prileteli sa stalo symbolom ruského umenia 19. storočia. Symbolom Ruska ale i záhadnej ruskej duše.
Alexej taktiež ako iní jeho kolegovia umelci dostal štipendium, vďaka ktorému mohol stráviť 4 roky v Európe. V Nemecku sa priučil romantizmu, ale podľa jeho vlastných slov, ktoré sa nám zachovali v korešpondencii zisťujeme, že sa mu nie veľmi dobre maľovalo, pretože to nebolo „to jeho“. Tento svet mu bol cudzí. A tak sa rozhodol vrátiť. A vtedy zobrazil tak široké Rusko v jednom obraze.
Obraz Havrany prileteli je priamym odrazom realistických tendencií v ruskom umení. Bez príkrasy je zobrazené Rusko. Ako vám povie každý správny ruský historik umenia: „Starý, rozpadávajúci sa chrám, žiadne cesty, havrany a brezy, presne toto je Rusko“. Áno, ale v obraze sa cíti aj niečo iné. Ruská duša.
Obraz je podľa akademických pravidiel orientovaný vertikálne, pričom je jeho rozmer prispôsobený centrálnemu predmetu kompozície- brezám. Vďaka takémuto výberu máme pocit, že sa pozeráme cez okno na okolitú krajinu. Taktiež, na krajoch niektoré stromy vychádzajú za predely obrazu- aj vám sa chce ešte viac vykloniť sa z okna a pozrieť sa, čo je ďalej?
A jemné farby, viac chladné nám dodávajú pocit cudziny, ale pritom nás niečo prijemné hreje na duši. Detail vodných plôch, na ktorých sa odráža jasná farba oblohy. A aj samotná pokojná a harmonická obloha, ktorá sa mení ďaleko od nás. Chystá sa búrka? Alebo sa práve jedna prehnala? Farebný dôraz nie je silný ani na jednom zo zobraného. Preto je pred nami tak vyrovnaná kompozícia. Na jej harmónii ešte pridáva vzájomný pomer neba a zemi, ktorý je na obraze presne na polovicu.
Na prednom pláne sa pred nami v celej svojej kráse ukazujú brezičky, na ktorých sedia havrany. Havrany taktiež ešte letia nad našou krajinou. Doslova akoby sme počuli ich rannú škriepku. Ale ich pohyb a zobrazenie dodávajú krajine pocit dynamiky.
Ak sa pozrieme na koncepčné línie obrazu, vidíme, že obraz je zjednotením 3 častí každodenného života človeka. Spodná časť, čistý sneh ktorý je pošpinený prírodnými materiálmi, predstavuje zem, vec, bez ktorej by sa ruský človek nezaobišiel. Druhou vrstvou je línia domov na druhom pláne obrazu. Centrálnou časťou je vysoká vežička, ktorá taktiež rozdeľuje obraz na 2 vertikálne úseky. Táto horizontálna línia je symbolom človeka. Domy, ktoré sú symbolom človeka a jeho života. A posledná línia zobrazuje nebo, široké ruské nebo, ktoré je akoby látkou, ktorá pokýva tento široký priestor. Jeho jemné odtienky, jeho ľahkosť ale pritom ťažoba v zadných častiach. Symbol neba, na ktorom pre Rusko navždy žije a bude žiť Boh. Tvorca všetkého. Neodmysliteľná súčasť Ruska.
Veža rozdeľujúc nám obraz na dve polovice rozdeľuje kompozíciu na ľahšiu a takú viac, ťažkopádnejšiu. Práve ľavá strana je viac ľahšia, na tejto časti nie je veľa detailov, nachádza sa tam pohľad, ktorý nás viac ťahá do hĺbky, preto máme pocit ľahkosti. Tým, že je tu použitá vzdušná kompozícia vzniká pocit odlúčenosti. Kontrastom jej je pravá strana, na ktorej je množstvo zobrazení. Tým že časti nie sú rovnomerne rozdelené vzniká pocit disharmónie, avšak ona nie je tak citeľná práve vďaka farebnému spektru obrazu.
Taktiež nachádzame diagonálnu líniu, vďaka ktorej dokáže vydeliť samotu a spoločnosť. Rovnako ako sa aj Savrasov ocitol v spoločnosti sám, sa aj jeho jeden havran sediaci na snehu ocitol v izolácii od kŕdľa havranov v pravom hornom rohu obrazu. Tento kontrast je aj stelesnením pozície autorov tohto obdobia, kedy sa ocitli sami proti všetkým.
Rovnako aj Savrasov sa ocitol sám. Postupne sa mu začal kaziť zrak. Toto obdobie sa stalo pre neho konečným. Maľoval aj ďalej, avšak venoval sa predovšetkým kópiám daného obrazu, ktorého majiteľom sa ihneď po výstave stal Pavol Tretiakov. Avšak aj tieto kópie sa vyznačujú tým, že v nich dominuje zelená farba. A čo robil s rubľami, ktoré za obraz dostal? Tak ako sa v svojom umení dotkol Ruska, tak sa aj Rusko dotklo jeho života. Trpel a aj umrel na večnú ruskú chorobu... na alkoholizmus.
Autor najruskejšieho obrazu, umrel sám v nemocnici pre alkoholikov, neďaleko od Kremľa, ale jeho dielo žije dodnes. A dodnes počuť v miestnostiach Tretiakovky škrekot Savrasových havranov.
Avšak, aj moderné poňatie je na dnešné Rusko vcelku trefné ...
