Ako reagujete na pozvanie do galérie? Ste ten typ, ktorý pri pozvaní od radosti podskočí, alebo ten, ktorý sa začne vykrúcať, že má kopu roboty. Alebo ten, „Slávik prelietavý“, ktorý vie, že keď si odbudne a rýchlo ako blesk preletí všetky sály dá si dole v bufete chutný koláč a ešte sa aj na internete pochváli?
Popularita galérii, je vysoká, avšak často premýšľam nad tým, či si ľudia prišli „pokecať“ len tak o živote a proste hľadali nezvyčajné prostredie, alebo si prišli len urobiť fotku, aby potešili svojich „Priateľov“ na sociálnych sieťach, alebo sa naozaj prišli pozrieť na obrazy a získať nové emócie.
Áno, priznám sa, aj pre mňa to bolo na začiatku ťažké. Toľko všetkého, niektoré obrazy sa mi zlievali a v noci ma strašila Mona Líza skombinovaná s Ivanom Hrozným. Áno, aj to bolo J. Avšak potom som pochopila, že ako väčšina vecí v našich životoch, má aj umenie a návšteva galérie svoje pravidlá, ktoré si však každý človek môže upraviť podľa svojho. A vďaka tomu dnes môžem niekomu odkryť niečo nové, maličký detail, ktorý dodáva obrazu svoju charakteristickú črtu.
Postup je veľmi jednoduchý. (V Rusku prevažuje tendencia písať na všetko postupy, tak odpustite...)

1. Spravte si z návštevy galérie neobyčajný zážitok, taký čas pre seba
Keď som bola malá moji rodičia ma často brávali do rôznych kultúrnych inštitúcii. Ja maličký človiečik som sa pozerala s otvorenými očami na úplne iný svet. Bol to pre mňa dych vyrážajúci pocit. Niečo ako Mirka v ríši divov, teda v galérii.
„Áno, teraz pôjdem do galérie“ – galéria je kultúrne miesto, a keď si uvedomíte koľko očí na vás bude pozerať, niekedy to ani nevieme a stretnúť toľko ľudí. Ticho v galérii majú radi iba historici umenia J. A možno tam, pred nádherným obrazom Martina Benku stretnete svoju polovičku J. Prežívajte tento moment ako niečo, čo je neobvyklé, je to pre vás niečo, čo je špeciálne. A nie prísť tam s myšlienkou: „No teraz treba prebehnúť galériu! A musím vidieť všetky obrazy.“ Vyhraďte si na to čas. Netvrdím, že v galérii treba tráviť 6 hodín, ak chcete môžete. Ale nájdite si čas, veď vám autobus neujde. A vy sami si môžete vybrať to, čo sa vám páči.

2. Zoberte toho správneho človeka
To, ako sa budeme pozerať na umelecké dielo a aký výsledný dojem si odnesieme závisí aj od človeka, s ktorým do galérie ideme.
Dobrá kamarátka? – V každom obraze nájdete spoločný motív, a jeho paralelu vo svojich životoch. Ani neviete aké informácie sa dozviete J.
Rodina? – Je neuveriteľné nakoľko rozdielne vnímajú pokolenia umenie. To čo sa nám páči dnes sa im vôbec nepáči a to čo sa páči im sa nám nepáči, ale však to je najlepší podnet k rozhovoru. Či nie?
Nádejný partner/ Partnerka, teda Prvé rande? – Áno, ak sa chce muž ukázať ako intelektuál a seriózny typ, zavolá svoju nápadníčku na rande práve do galérie. Ženy to robia podstatne menej. Mám pocit, že si myslíme, že mužom sa umenie nepáči. Ale potom ako mohli byť najlepší historici umenia muži? A tí umelci? Nebojte sa toho... Umenie spája ľudí. Malé detaily, ktoré si každý z nás v dielach všímame hovoria veľa o tom, kto vlastne sme. Len pozor s kyticami J.
Partner? – Moja osobná zásada je nebrať svojho partnera do galérie. Prečo? Ja viem, že s umením dokážem byť dosť otravná. A preto ho nechcem nastrašiť J. Ale ak sa na to opýta on sám zoberiem ho.
Avšak práve vo vzťahoch býva návšteva galérie veľmi prínosná. Aj pri opise obrazu ukazujeme sami seba- ukazujeme naše pocity a myšlienky. A druhý človek nás začína inak chápať. (A ak váš partner alebo partnerka nechce ísť namotivujte ho, napríklad tým koláčikom J.)
Sám seba? – Človek potrebuje byť aj sám. Potrebuje vypnúť a oddýchnuť si. A viete aké to má čaro v galérii? Rozprávali ste sa už s Monou Lízou? Skúste to...
Umelecký parter? – Viete ako som sa naučila nemať pred návštevníkmi trému? Mala som kamarátku, ktorú som doslova ťahala na každú výstavu. A celé hodiny sme posudzovali diela. Porovnávali sme si naše myšlienky a obohacovali tak jedna druhú. Aj keď doteraz nechápem ako ma mohla toľko počúvať J, možno to ten akcent...
Je veľmi dobré ak nájdete spriaznenú dušu, s ktorou si budete v tomto ohľade rozumieť. A možno stojí vedľa vás pred obrazom. Nebojte sa oslovovať iných návštevníkov. Alebo aj zamestnancov, oni sú tam pre vás. Aj keď po vás občas kričia :) .

3. Zoberte si informačný materiál
Informačný materiál sa obvykle ponúka bezplatne, avšak v každej galérii to funguje rôzne. Sama som proti tomu, aby katalóg stál 10 €. Umelci, kurátori to píšu pre ľudí, aby sa im ich umenie stalo bližšie. A okrem toho to budú mať dlhšie pri sebe- nezabudnú tak ľahko.
Avšak aj taká malá mapka galérie je veľmi dobrým spôsobom. Pomôže vám rozdeliť si čas a energiu. Pravdu? Do posledného oddelenia Tretiakovky- k ruským ikonám, som sa dostala po 2 rokoch. Ja som vedela, že je to tam, ale vždy som sa tak zakecala s obrazmi, že som to neodhadla J.
Preto je veľmi dobré ak máte aspoň určitú predstavu o galérii, aká je, čo vás tam čaká. Veď načo by ste išli do galérie moderného umenia, keď ho nemáte radi? Preto je dobré si aj pred návštevou galérie nájsť pár informácii o danom mieste.
4. Vychutnávajte si to
Galérie majú rôzne princípy a koncepty. Niektoré milujú temno, niektoré naopak veľmi jasné svetlo. Za tým, ako sú obrazy alebo predmety umiestnené stojí celá teória a dlhé mesiace práce. Preto je veľmi cenné ak si návštevník dokáže uvedomiť jednotlivé súvislosti. „Áno, toto je tu preto, lebo...“ .
Vnímajte celú atmosféru, nielen dané obrazy alebo sochy. Umenie vzniklo na to, aby sa s nim ďalej pracovalo. A tak sa dielo aj rozvíja. Ak je správna koncepcia galéria a dielo kvitne, ale ak nie stráca sa ako ruža v tŕni. A aj obrazy medzi sebou môžu viesť dialóg, preto je napríklad podstatné, aké diela sú oproti sebe umiestnené.

5. „Jeden suvenír, prosím...“
V každej galérii je malý obchodík so suvenírmi. Zájdite tam, skúste sa pozrieť, a možno nájdete aj zrkadielko s tým obrazom, z ktorého ste nemohli pred malou chvíľou spustiť zrak. A keď si niečo také maličké odnesiete a potom sa po určitom čase na to pozriete vrátite sa v spomienkach na miesto a pocítite tie pocity opäť.

Áno, a posledná doprajte si aj ten úplatok. J Ako človek, ktorý v galérii trávi viac ako 6 hodín, pri vlastných návštevách výstav, vám môžem dokonca dať typ: V starej Tretiakovke si dajte tvarohové palacinky, v Novej zase majú najlepšiu kávu v Moskve, v Kremli majú zase dobré ovocné želé J. Skúste to..
A tak teda posledná. Urobte si fotku. Áno fotografujte si aj každé dielo, ale nie len zo záujmom pochváliť sa. Áno, chváľte sa, to áno... Ale to nie je prioritná úloha vašej misie do galérie. A možno vám napíše tá vaša kamarátka, alebo ten mladý muž (pardon, kamarát alebo mladá dáma), o ktorej ste tak dlho snívali a bude chcieť ísť s vami. Život je nepredvídateľný, ale v tom je jeho krása a na to potrebujeme umenie, lebo ono je aj kľúčom k umeniu žitia.
