Umenie bolo takmer do začiatku 20. storočia prioritne vecou elity. Obrazy si mohli objednať bohatí milovníci umenia, ktorí ich zavesili na stenu k svojej „domácej zbierke“. Avšak, spoločnosť sa vďaka priemyselným i politickým revolúciám výrazne zmenila. Galérie, aukcie, samotné umelecké diela sa stali človeku bližšie. Zmenila sa auditória umenia. A zmenil sa aj svet. Výrobcovia, ktorých produkty si chceli podmaniť trh sa snažili niečím prekvapiť. Snažili sa svojich potencionálnych nákupcov pritiahnuť na niečo nové, ale aj niečo staré, čo by človeku bolo blízke. Pričom veľmi často robili akcent na tom, že ide o niečo, čo patrilo elite a inteligencii. Prečo by tak nemohli do svojej reklamy zakomponovať aj niečo z umenia?
Dnes nás už takmer neprekvapí, keď prídeme do obchodu s odevmi a v ich širokej ponuke si môžeme vybrať tričká s potlačou, na ktorej sú umelecké diela z najvýznamnejších galérií celého sveta. Je paradoxné, že aj nepriek tomu, že človek nie je zorientovaný vo svete umenia, je pár „notorických“ diel, ktoré pozná každý. Samozrejme česť výnimkám. Avšak, práve na tie najčastejšie súčasná reklama stavia svoje eso. Nie je asi prekvapením, že najznámejším dielom na svete je Mona Liza od Leonarda da Vinci. Samozrejme vďaka malej exkurzii, ktorú jej v roku 1911 dopriali zlodeji. Avšak, práve vďaka tomu sa, po necelých 3 rokoch, kedy sa vrátila domov, stala superhviezdou. Taktiež Leonardova Tajná večera. V skutočnosti ide o jednu z jeho technicky nie príliš vydarených prác, nakoľko pre experimenty pri miešaní farby začala krátko po dokončení zo steny odpadávať.
Medzi „favoritmi“ je samozrejme Vincent van Gogh. Prekvapenie- Vincent van Gogh počas svojho života nepredal ani jednu prácu. Slávu mu prinieslo až rozpredanie jeho kolekcie po jeho smrti. Keď sa však historici umenia začali venovať tomuto velikánovi, samozrejme že publiku uchvátila nielen jeho post-impresionistická tvorba, ale aj tragický osud a bohatá literatúrna tvorba. A samozrejme, kto by nepoznal jeho charakterný „ťah in-pasto“. Samozrejme, v porovnaní s Leonardom, ktorý namaľoval iba 12 obrazov, výrobcovia reklamy majú pri Vincentovi väčšie spektrum výberu.
Samozrejme nesmieme zabudnúť, ani na mladších majstrov. Jedným z najpopulárnejším bol a je Pablo Picasso. Už počas života Picassa jeho podpis stál neuveriteľné peniaze. A viete inak, kto v 50. rokoch vytvoril plagát pre Komunistickú stranu? Na Medzinárodnom zjazde mládeže bola prezentovaná holubica mieru Picasso. Ale naspäť k téme. Vďaka charakteristickej neskorej maniere tvorby Picassové dielo určíte takmer vždy. Samozrejme, Picasso mal svoju značku, ktorú si poctivo počas svojej kariéry budoval. Rovnako, človek reklama, bol aj predstaviteľ surrealizmu Salvador Dali. Vždy keď sa Dali objavil spôsobil senzáciu. Treba však povedať, že si robil sám pre seba reklamu. Bol vždy iný, ako ostatní. Preto sa do neho zamilovala aj Gala, ktorá je jedným z najlepších art-dílerov 20.storočia. A v neposlednom rade veľký skok znamenala aj tvorba Andy Warhola.
Práve americký maliar, producent a filmár so slovenskými koreňmi Andy Warhol urobil asi najväčší krok k reklame. Dnes sa umelecký smer, v ktorom pracoval nazýva pop-art, teda populárne umenie. Išlo o výsmech nad konzumnou spoločnosťou. Avšak, aj negatívna reklama je reklama. Warhol si vyberal tradičné predmety americkej konzumnej spoločnosti, a samozrejme aj jej predstaviteľov. Tým, že ich na svojich dielach niekoľkokrát znásobuje chcel vyjadriť ich nemateriálny obraz, ktorý je charakteristický pre celú spoločnosť. Veď kde je originálna Merilyn Monroe? Andy dokonca vytváral reklamné plagáty a dokonca aj etiketky na niektoré predmety. A vedeli ste o tom, že robil reklamu na spoločnosť Burger King? V tomto období ešte umelec slúžil reklame.
Už v období „moderny“ začali umelci veľmi blízko spolupracovať s obchodnými značkami. Napríklad Alfonz Mucha vytváral plagáty k divadlám, sušienkam a šperkom. Dokonca sa podieľal aj na navrhovaní obchodov so šperkami. Práve v tomto období nastala zmena v dostupnosti umenia. Secesia sa stala začiatkom, kedy sa umenie rozšírilo medzi masy. Nadviazalo však na anglickú tradíciu Arts and crafts, ktorá sa sformovala okolo roku 1880. A každý ručne vyrobený predmet si zaslúžil svoju vlastnú unikátnu reklamu. Preto si aj pozývali umelcov, ktorí pre nich vytvárali reklamu.
V ich tradícii pokračovali aj iní moderní umelci. Avšak, dnes prišiel svet reklamy do bodu, kedy z môjho pohľadu stavil na istotu, avšak, učí ľudí vnímať umenie v inom kontexte a s iným esteticko-didaktickým významom, aký by v skutočnosti malo mať. Samozrejme ide o nové videnie umenia, avšak, kde je v skutočnosti jeho hranica?
Samozrejme, vďaka tejto reklame sa mnohé obrazy dostali do podvedomia širokých más, avšak za akú cenu? Prečo keď uvidím obrazy Thomasa Gainsborough, prvé čo ma napadne sú cigarety a nie jeho portréty?
Mojich top 5 reklám s umeleckými dielami? Samozrejme, zostaneme pri Leonardovi. Jeho Tajná večera, ktorú vytvoril v rokoch 1495 – 1498 v Miláne. Posvätný motív poslednej večere Ježiša a jeho učeníkov. Dielo je dodnes jedným z najzáhadnejších diel vo svete umenia. Inak, niekedy sa predpokladá, že po pravici Ježiša sedí postava ženy. A čo urobila reklama? Všetky postavy zamenila na ženy. Akože, dobre, katolícka cirkev prechádza reformami, ale brzdime. Alebo, keď sa stane tento obraz reklamou pre hazardné hry? Ako v skutočnosti človek môže potom pochopiť, čo je to skutočné umenie a jeho skutočný význam. Nie, súčasný človek si bude dokonca ešte myslieť, že aj Ježiš bol hazardným hráčom. Prepáčte za ostré výrazy.
Číslo 2. Zostaneme ešte chvíľu pri da Vincim. Samozrejme jeho najznámejšia práca je Mona Liza. Predpokladám, že rovnako ako aj ja, ste videli množstvo rôznych karikatúr, kópií, fotoshopov tohto obrazu. Samozrejme nehovorím teraz o takých umeleckých vtipálkoch ako boli Marcel Duchamp a Vasilij Kandinskij, ktorí Monu zakomponovali do svojich diel. Ale prečo by si ju reklama neprispôsobila? Niekedy zostáva reklama v kategórii obrazu, inokedy Monu Lisu spája s reálnym človekom v našom svete. Avšak, tým, že tento obraz pozná takmer každý asociatívnosť obrazov samozrejme funguje. A tak sa už stala modelkou pre vizážistov, reštaurácie i módne odevné značky. Nevedno či by bol pôvodný objednávateľ obrazu, ktorý chcel mať svoju detskú lásku stále pri sebe, spokojný s tým, že jej záhadný úsmev zdobí také veľké množstvo predmetov.
Na treťom mieste je spoločnosť Samsung, ktorá chcela odprezentovať svoj nový výrobok, ktorý mal pomôcť pri zlepšení kvality selfies. Ako mu pomohlo umenie? Vybrali si portréty z dejín umenia a jednoducho ich hlavných hrdinov zobrazili odzadu. Veď predsa maliari ako Albrecht Durer, Frida Kahlo už nemusia maľovať svoje autoportréty, stačí im novinka od tejto spoločnosti. Na rozdiel od prvých dvoch sa mi naozaj táto reklama páči.
Štvrté miesto. Niečo veľmi aktuálne. Keď vypukla pandémia COVID-19, museli sme sa všetci zmieriť s tým, že sa zmenil aj náš každodenný život. Samozrejme, ľudí bolo treba nejakým spôsobom oboznámiť s novou skutočnosťou. A opäť pomohlo umenie. Ministerstvo kultúry Ukrajiny vymyslelo program, v ktorom boli známe umelecké diela zmenené tak, aby na nich ľudia dokázali uvidieť názornú ukážku - zodpovednosť človeka v epoche covidovej. Fragment freskovej výzdoby stropu Sixtínskej kaplnky od Michelangelo, Dáma s hranostajom od Leonardo da Vinci, portrét Napoleona od Luisa-Davida či portrét mladého človeka od Rafaela sa stali názornými ukážkami zodpovedného správania sa.
Víťazom sa stáva reklama na „Country corn flakes with rice“. Určite poznáte obraz „Americká gotika“ od Granta Wooda. Reklama sa postarala o oživenie dvoch hlavných hrdinov tohto obrazu. A dokonca nám aj zaspievajú o čom snívajú. Veď takí praví Američania milovali takéto výživné raňajky. Musím sa priznať záchvat smiechu po prvom prezretí si video-reklamy trval veľmi dlho.
Reklama:
Nie, samozrejme dokážem oceniť kreativitu a tiež chápem že na presýtenom trhu sa veľmi ťažko hľadá miesto, cez ktoré by sa dalo presadiť, avšak všetko má svoje hranice. Pripomína mi to situáciu, ktorá trvala vo svete umenia do obdobia vysokej renesancie. Otázka autorstva bola taká, pretože umelec bol iba remeselník, ktorý vytváral reklamu, avšak, začiatkom 16.storočia sa situácia výrazne zmenila. Ako prvý si začal na svoje autorské práva nárokovať práve Albrecht Durer, ktorého jeho súčasníci „kopírovali“ jedna radosť. Dokonca aj s jeho podpisom. Po súde, ktorý inicioval práve Durer, museli k monogramu AD pripíjať svoj podpis. Avšak, čo sa deje dnes? Aj napriek tomu, že sa dodržiavajú zákony autorského práva, ktoré však nie sú presne stanovené vo všetkých krajinách, sa z umenia stáva jedna veľká fraška.
Tak ako náš svet zaplavili kópie a repliky umeleckých diel, tak ich napĺňa aj reklama, ktorá ničí povesť umenia. Samozrejme umenie sa dostáva do pozornosti väčších más, teda vybrané diela, ale za akú cenu? Keď sa detí za 100 rokov opýtame, kto, alebo čo je to Mona Liza povedia, že je to žartovná postavička na ich tričku? Samozrejme masová a vysoká kultúra sa zliali do jedného, avšak aj napriek tomu reklama negatívne pôsobí na vzťah a vnímanie umeleckého diela. Veď Picasso nie je španielsky maliar, ale druh auta. Veď, ale človek má pravdu...
