Ruská kultúra a umenie je veľmi zaujímavým svetových fenoménom. Už v prvom období svojej existencie začala Kyjevská Rus preberať umelecké, kultúrne a literárne vzory z Byzantskej ríše. Tento kultúrny barter sa začal „krstom Ruska“ v roku 988- Samozrejme išlo o politicko-kultúrnu dohodu medzi krajinami. Avšak, ich vplyv trval až do konca 17. storočia.
Bolo by však chybou nespomenúť to, že už v 15. storočí, kedy dochádza k decentralizácii krajiny, k posilneniu regionálnych miest, ako nových centier regionálneho panovania, sa vytvára na základe byzantskej maniery vlastná ruská regionálna umelecké tradícia. Prejavila sa prioritne v umení ikon. Každé mesto malo špecifickú farebnostnú paletu, malo svoj umelecký vkus skoncentrovaný na vybraných subjektoch, ktoré zobrazovali. Avšak, práve reformy, ktoré zaviedol Peter Veľký sa stali novou križovatkou v ruských dejinách a kultúre.
Viete, aký druh umenia najrýchlejšie reaguje na zmenu v spoločnosti, alebo nové kultúrne vplyvy? Dekoratívno-úžitkové umenie. Samozrejme, výroba je z väčšej časti masová (teda, v určitých obdobiach iba pre vybrané spoločenské vrstvy) a samozrejme že tam patria umelecké diela menších foriem.
Dnes sa za jedného z ukazovateľov ruskej kultúry považujú „kachličky“. Viem, môže sa to zdať ako špecifický fakt, ale je to v skutočnosti tak. Ruská architektúra sa v 16.storočí začína výraznejšie meniť. Na oživenie elementov architektúry sa začínajú využívať tzv-- „izrauce“ - čo sú vlastne naše kachličky. Ich upevnením na fasádu sa oživila celková harmónia a dekoratívnosť. Samozrejme, hovoríme v prvom rade o svetských stavbách. V cirkevnej architektúre sa na vonkajšej fasáde začínajú kachličky objavovať až koncom 17.storočia.
Kachličky sa vyrábali z červenej hliny. Predpokladá sa, že sa na územie dnešného Ruska dostali cez Reč Pospolitú. Nebolo to však náhodné. V období panovania Ivana III, sa do Moskvy pozývajú zahraniční umelci, ktorí sa venujú prioritne svetskej architektúre. Nikdy ste si nevšimli, že Kremľovská stena sa podobá na renesančné talianske paláce? Stavali ju ruskí remeselníci, pod vedením Aristotela Fioravanti (v Moskve pracujúci od roku 1475). Jej typickým príznakom sú „lastovičie chvosty“, ktoré sú prebraté z talianskej architektúry. Avšak, v tomto období sa, v dnešnom Alexandrijskom parku (park vedúci pozdĺž Kremľovskej steny, kde sa nachádza Hrob neznámeho vojaka) vyrábali dvojručné tehly z červenej hliny. Červená hlina sa podľa archeologických výskumov nachádzala na mieste spojenia rieky Moskvy a Neglinky, ktorá je dnes schovaná pod cestou vedúcou okolo Kremľa. Práve z tejto červenej hliny sa začali vytvárať aj ruské izrazce.
Pôvodné ruské kachličky neboli farebné. Ich dekor tvoril iba silný bar-reliéf. Takéto kachličky mali prioritne rastlinný ornament. Táto tendencia sa zachová aj neskôr. Avšak, príchodom nových umelcov, v druhej polovici 17.storočia, ktorých pozval otec Petra Veľkého sa do Ruska dostáva nová zázračná technika. Hustá emailová farba. Práve s jej pomocou sa jednotlivé plochy, ktoré vytváral ornament na kachličkách, začal postupne získavať živé farby.
V tomto období sa ruské kachličky podobajú na formičky, vytvorené z hliny, ktoré sa následne zalievajú farbou. Avšak, špecifikom emailových farieb je, že každý jeden odtieň (a v tomto období ich využívali 6) potrebuje svoju vlastnú teplotu vypaľovania pri teplote vyššej ako 1 300 stupňov Celzia. Práca nad jednou kachličkou, a ich rozmery neboli vôbec veľké, trvala aj niekoľko dní. Pri tom treba povedať, že sa umelcom nie vždy podarilo správne odhadnúť technológiu a veľa kachličiek nemohlo byť po ich zhotovení použitých. Nevýhodou bolo, že sa nedali „recyklovať“ na nové kachličky. Ako môžete vidieť išlo o naozaj veľmi zdĺhavý a náročný proces, čo sa prejavilo na ich cene. Dovoliť si ich mohli iba bohatí dvorania, alebo cárska rodina.
Samozrejme, v 17. storočí boli hlavné časti Moskvy ešte stále drevené. Preto ich často trápili požiare. Až v druhej polovici 17. storočia sa začne s prestavbou hlavným centier (Červené námestie a Kitaj gorod) do kameňa. Nové stavby, ich biele fasády, sa začínajú oživovať kachličkami. V Moskve sa v tomto období deformovala samostatná architektúrna škola, ktorá sa vyznačovala kombinovaním červených tehál a bielych murovaných častí. Aj stavby tohto smeru sa zdobili, ale veľmi lakonicky, kachličkami.
Avšak, v poslednej dobe sa viac predpokladá, že umelci neboli do Moskvy pozvaní imperátorom, ale patriarchom Nikonom. Práve ten sa rozhodol v Moskve, ako v treťom Ríme, postaviť kópiu Kristovho hrobu. Zakladá Novo-Jeruzalemský kláštor, kde sa po prvý krát v cirkevnej architektúre objavuje použitie kachličiek na dekoratívne dotvorenie fasády. Nikon, sa pre jeho reformu pravoslávnej cirkvi pohádal s panovníkom, ktorý ho vyhnal. A čo urobil panovník? Z podmoskovskej oblasti, kde vznikol nový kláštor, umelcov, ktorí na ňom pracovali pozval do Moskvy. A začína sa nová éra kachličiek v Rusku. Nepoužívajú sa iba v interiéri (prioritne obkladanie pecí), ale stávajú sa dôležitou súčasťou fasády budovy.
Všetky tieto zmeny videl na vlastné oči aj mladý Peter Veľký, ktorý rástol v mieste, ktoré sa nazýva Kolomenskoe. Hoci tu žil v drevenom paláci, jeho časté návštevy Moskvy sformovali jeho nový umelecký vkus, ktorý sa ešte silnejšie zmenil po tom, ako podnikol svoje dve cesty do Európy.
Keď sa v 1702 roku začína stavať Petrohrad hlavným staviteľom nebol Peter Veľký, ale jeho oddaný pomocník Alexander Menšikov. Paradoxné je, že jeho paláce boli trikrát honosnejšie ako paláce Petra, ktorý mal rád skôr nemecký strohý štýl. Samozrejme, ako by to bolo, keby Menšikov nepodliehal dobovej móde. Objednal si kachličky, ale nie v Rusku, ale v Holandsku. Odlišovali od svojich ruských sestier tým, že neboli reliéfne, ale ornament sa na ne priamo maľoval. Ich povrch bol pri tom úplne hladký, poliaty glazúrnou farbou, na ktorú sa po jej vypálení dalo priamo maľovať. Menšikov, týmito kachličkami, vyložil jednu celú miestnosť. Od podlahy po strop. Bielo-modré kachličky s figuratívnym ornamentom vytvárajú dodnes neobyčajne fascinujúci priestor, ktorý hovoril o umeleckom vkuse majiteľa paláca.
O kontakte Ruska a Číny sa v tomto období hovorilo čoraz viac. Objavuje sa drahocenný čínsky porcelán, ktorý sa Rusko snaží samo produkovať. Avšak, zatiaľ sa iba importujú rôzne nádoby, predmety dekoratívneho umenia, ktoré sa inak, budú používať v špeciálnych „čínskych kabinetoch“. Avšak, Peter Veľký, si v Číne objednal zásielku kachličiek, ktorá mala byť použitá v jeho Letnom dvorci v Petrohrade. Boli nájdené zmluvy podpísané Petrom Veľkým, avšak, dodnes sa nevie, ako tieto kachličky vyzerali a či boli skutočne dopravené do Ruska.
Hoci sa nám čínske kachličky „petrovského obdobia“ nezachovali, vieme, že spolu s kachličkami z Holandska mali silný vplyv na rozvoj ruských kachličiek. Tie stratili svoj reliéf a stali sa vernými kópiami holandských maľovaných kachličiek. Avšak, objavujú sa v nich ruské mytologické, historické a religiózne sujety. Ide o posledný vývojový stupeň ruských kachličiek. Avšak, je naozaj veľmi zaujímavé, že keď sa v ruskom umení objaví v 19.str. tzv. „ruský štýl“, prejaví sa v dekoratívnom umení práve kachličkami, avšak nie petrovského, ale starého typu, ktorý sa používal v 17.storočí.
Avšak, k čomu celý tento príbeh?
V domácom paláci, v ktorom Peter Veľký vyrastal, v Kolomenskom, je sprístupnená výstava „Ruský izrazec“. Práve v 3 sálach venovaným tomuto jedinečnému kultúrnemu fenoménu sa človek môže zoznámiť s históriou tejto dekoratívnej formy umenia. V expozícii sú chronologicky predstavené rôzne druhy kachličiek, ktorú sú súčasťou zbierok Kolomenského národného parku.
Výstava ponúka pohľad nielen na svetský, ale aj na religiózny charakter kachličiek. Baldachýn, ktorý je súčasťou ruského chrámu celý vytvorený z hliny. Zobrazenie apoštolov, ale aj zobrazenie samotného Ježiša je vytvorené na kachličkách. Na exponátoch sa dá veľmi jasne uvidieť rozvoj tohto druhu umenia v Rusku, ktorý bol opísaný vyššie. Avšak, je tu aj niekoľko chuťoviek.
Tak napríklad kachličky so zobrazením Lenina, Stalina a Gorkého. Viete ako skončil náš rozhovor s kurátorom výstavy? Pri predstave, že celá miestnosť, ako bola kuchyňa Menšikovského paláca, je vyložená kachličkami so zobrazením Vladimíra Iljiča.
Taktiež je tu predstavená kachličková mozaika, ktorá bola vytvorená ruským maliarom 19. storočia Michailom Vrúbeľom. Bolo vytvorených 6 takých exemplárov. Dva sa nachádzajú v Moskve (Štátna Tretjakovská galéria a Múzeum Kolomensko) a 4 patria súkromným zberateľom v Európe. Práve v nich vidíme použitie kachličiek už v štýle modern. Celková kompozícia je venovaná zobrazeniu ruských bohatierov a ich miestu v ruskej kultúre.
Moja srdcovka. Kachlička so zobrazením apoštolov. Každý obraz apoštola bol vytvorený zo samostatných 3 kachličiek. Teraz to hlavné. Kachličky, na ktorých sú zobrazené nohy a ruky apoštolov, boli pre všetkých 12 postáv vytvorené z jednej formy. Samostatne sa odlievali iba kachličky, na ktorých boli zobrazené tváre apoštolov.
Dá sa povedať, že aj napriek tomu, že sa kultúre Ruska venujem pár rôčkov, bola som unesená. Výstava, ktorá sa koná v drevenom paláci, ktorý vyzerá akoby prenesený z ruskej rozprávky. Zaujímavá koncepcia výstavy. A hlavne neuveriteľné umelecké diela, z ktorých každé rozpráva svoj vlastný príbeh. Príbeh o veľkom ruskom umení, prejavenom v malej nenápadnej forme.
