Vidieť, vidieť, vidieť, alebo, Zvolenský zámok prekvapí

Písmo: A- | A+

Akú cestu si má zvoliť umenie?  Odborný jazyk cudzích pojmov a termínov?  Jazyk ľudský, pochopiteľný, ale pritom stále odborný ?  Odpoveď som našla na Zvolenskom zámku.

Už dlho sa zamýšľam nad otázkou, akú formu by malo mať umenie. Mali by sme byť stále odborní, používať cudzojazyčné pojmy, alebo, o umení rozprávať rečou zrozumiteľnou. A ak si vyberieme druhú z uvedených možností, ako podľa týchto kritérií urobiť výstavu? Na Zvolenskom zámku som dostala odpoveď...

Zvolenský zámok, ako časť SNG oslavuje 50. rokov. Po dlhých rekonštrukciách, archeologických výskumoch bol 13. septembra 1969 sprístupnený Zvolenský zámok so svojou expozíciou zameranou na obdobie gotiky a baroka. Za 50. rokov sa v jeho vznešených priestoroch odohralo viac ako 140 výstav. Treba podotknúť, že práve Zvolenský zámok sa môže pýšiť aj svojou bohatou kultúrnou a náučno-populačnou činnosťou. Umenie prichádza bližšie k nám. K obyčajným ľuďom, teda tým, ktorí nemajú certifikát na to, že sa „rozumejú“ do umenia. A tak by to malo aj byť.

Dôkazom toho, že galéria myslí predovšetkým na svojich návštevníkov je aj súčasná expozícia „Vidieť, vidieť a vidieť“. Bola otvorená 13. 09. 2019. Ale dodnes vyráža dych a oči nevedia na čom sa majú ako prvé zastaviť. Kurátorka expozície Eva S. Kotláriková si na pomoc pozvala aj známu dvojku, teda Jiřiho Frantu a Davida Böhma. Títo dvaja páni sa môžu pochváliť úspešným projektom, ktorého výsledným produktom bola knižná publikácia Jak se dělá galerie. O čo sa snažia? Snažia sa priblížiť galériu návštevníkom. Nepozerajú na štítky na stenách, neberú ohľad na vystavovanie spôsobom „white cube“, čo je vystavovanie jedného umeleckého objektu na čistom pozadí. Idú ďalej. Využívajú karikatúru, netradičné spôsoby upevnenia, umiestnenia a snažia sa tak dosiahnuť maximálnu interakciu návštevníkov.

Pohľad do expozície
Pohľad do expozície (zdroj: M.M.)

Títo dvaja majstri, boli povolaní aj na pomoc pri vytváraní tejto jedinečnej expozície. Zamerali sa pri nej na 3 hlavné oporné body galérie. Prvou je materiál. Samozrejme, veď každé umelecké dielo je vytvorené zo svojho charakteristického materiálu, ktorý v sebe nesie ich umeleckú výpoveď, ich príbehy i osudy. Druhý bod: Činnosť. Ako som už spomínala Zvolenský zámok sa snaží o množstvo aktivít, ktoré galériu približujú návštevníkovi. Ale, v tejto expozícii sa snažili poukázať aj na to, čo sa deje za oponou galérie. Ako sa udržiavajú umelecké predmety? Ako sa reštaurujú? Alebo ako sa vlastne uskladňujú a ako ich v dlhých depozitných policiach dokážeme rýchlo nájsť? A tretím bodom galérie je Pamäť. Nielen pamäť návštevníkov, ale i pamäť o histórii unikátneho zámku iných umeleckých objektov, ktoré sa tu dnes nachádzajú.

Máme tri body, tri základne kamene, na ktoré umelci stavali. A čo postavili? Dlhú bielu stenu, ktorou mierne pozmenili Stĺpovú sieň zámku. Potrebovali pár podstavcov pre sochy, pár klincov a samozrejme veľa umeleckých diel. A .... Výsledok je na svete.

Treba povedať, že už samotná stĺpová sieň vás očarí svojou veľkosťou a priestrannosťou. Kedysi bola dôležitou súčasťou zámku, nakoľko viedla na vrchné poschodie miestnej kaplnky. Na jej stenách visí iba pár obrazov, ostatné boli prenesené na iné miesta aby uvoľnili priestor pre umeleckú inštaláciu. Už na prvý pohľad máte pocit, že sa pred vami otvára kniha komiksov. Na bielej doplnkovej stene sú totiž kresby. Ale nie hocijaké. Ide o ukážky z histórie zámku, sú tam svetovo známe umelecké diela. Nachádzame tam karikatúry slovenských i svetových umelcov.

Aby nám nevznikla pred očami jednoliata kaša, každá z kresieb je namaľovaná trochu iným spôsobom. Niektoré sú dokonca vyrobené z drôtikov, teda vytvárajú akoby reliéf. Na niektorých miestach vznikli pukliny. Ale nie náhodou. Z týchto dierok na nás pozerajú busty. Skutočne. Nevidíme ich celú podobu, ale vždy si môžeme všimnúť ich oko, alebo úsmev.

Zvolenský zámok sa špecializuje predovšetkým na umenie gotiky a baroka. A preto za začiatok tejto obrovskej inštalácie vystavili niekoľko ukážok rôznych sôch. Sú nielen z rôznych umeleckých a historických období, ale práve tu môžeme vidieť, ako sa menil materiál. Každá socha je iná, každá jedinečná. A pri pohľade na ňu cítime atómy materiálu, ktorý nám chce rozprávať jej osud.

Vidieť, vidieť, vidieť
Vidieť, vidieť, vidieť (zdroj: M.M.)

Keď sa už prepracujeme cez komiks dostaneme sa k obrovským policiam. Áno, nejak takto vyzerá depozit, teda trezor, kde sa chránia umelecké diela. Police na ktorých sú opäť poukladané sochy, busty. Niektoré sú ešte zahalené v krabiciach (ide predovšetkým o vzácnejšie kúsky). A by sa v nich zamestnanci vedeli orientovať, môžeme si i tu všimnúť, že každý z nich má na sebe štítok, na ktorom sa nachádzajú základné údaje o jednotlivých umeleckých predmetoch. A je tu aj známa hlava Franza Messerschmidta.

"Improvizovaný depozit"
"Improvizovaný depozit" (zdroj: M.M.)

Aby sme sa dostali aj k druhej téme. Téma pamäť. Pri každom stĺpe, ktorý podopiera ťažký strop monumentálnej miestnosti nájdeme stolík, na ktorom sú pre návštevníkov pripravené hry zamerané na pamäť. Môžete si vyskúšať pexeso. Môžete si vyskúšať aj namaľovať dielo inšpirované jedným z vystavovaných objektov. Ale pamäť sa nám uchováva v knihách. A kníh o Zvolenskom zámku je vcelku hromada. Neveríte? Tak sa kuknite na inštaláciu sochy, ktorej umeleckú váhu držia práve tieto knihy.

Obrázok blogu
(zdroj: M.M.)

Keď sa na filmovej páske komiksu presunieme ďalej stretávame sa s čiernym paravánom. Čo je za ním? A čo je na ňom? Málo ktorý návštevník si trúfne prejsť za stenu galérie, ktorá je „pre zamestnancov“, ale tu to smiete. A tam nájdete nádherný obraz Bahúňa- Janko Francisci s dobrovoľníkmi. Tento obraz je dôležitou súčasťou slovenských dejín, ale i umeleckej histórie. Veď koľkých začínajúcich umelcov inšpiroval práve tento obraz. A na paraváne je jeho obraz v masovej kultúre. Vidíme tričko s týmto obrazom, taktiež jeho umiestnenie v učebnici dejepisu. Staré, ale stále živé.

Obrázok blogu
(zdroj: M.M.)

Maľby a karikatúry nás posúvajú ďalej, až ku krajinomaľbám, ktoré nesmú chýbať. Ale akoby zanikali, akoby sme si ich ani nemali všimnúť. Ich umiestnenie v jednej rovine podčiarkuje ich podobnosť ale pritom individuálny podpis každého z autorov. Akoby hovorili, poďte bližšie a pozrite sa.

Obrázok blogu
(zdroj: M.M.)

A samozrejme nezabudlo sa ani na súčasne umenie. Dadaisti, surrealisti, filmári. Všetkých nájdete na stenách. Nielen nové ale i staré, akoby naozaj išlo o spojenie našich útržkov pamäti.

Na konci si môžete pozrieť ukážku dokumentácie k dielu. Na stene nájdete kartotečný lístok, ukážku zreštaurovaného diela i to, čo môže obyčajný obraz ukrývať pod premaľbou.

Messerschmidt- Charakterová hlava 37
Messerschmidt- Charakterová hlava 37 (zdroj: M.M.)

A ak vás diela naladia k tvorivej nálade môžete svoj umelecký podpis zanechať na dlhom výkrese natiahnutom na opačnej strane tejto jedinečnej expozície.

Zanechajte niečo pre pamäť, bez ohľadu a materiál, aby aj činnosť galérie sa mohla obohatiť.

Jedinečná, hravá, neodborná. Áno, ale to neodborná je pre mňa najväčším plusom. Viete prečo? Lebo hovoriť odborne nie je talent, ide o vyslovovanie namemorovaných slov, ktorým rozumiete vy a ešte jeden z desiatich, lebo ste na to špeciálne školený. Ale hovoriť neodborne o odbornom je talent, je to skúška vašej logiky. Práve vtedy človek pochopí, že umenie nie je ťažké ale je tu pre každého. A toto môžete pocítiť aj v tejto expozícii, preto neváhajte, Zvolenský zámok Vás očakáva. 

Obrázok blogu
Skryť Zatvoriť reklamu