Mnohé africké štáty zápasia, okrem iného, aj s chudobou, hladom a ekonomickou stagnáciou. Napríklad Južný Sudán sužuje ozbrojené povstanie už od decembra 2013. V dôsledku konfliktov obyvatelia utekajú z domovov. Zanechávajú za sebou pôdu, ktorá je zničená a nemá ju kto obrábať, preto pustne. Krajine aj z tohto dôvodu hrozí hladomor. A to je len jeden z mnohých smutných príkladov afrických krajín, ktoré nevedia nasýtiť svojich obyvateľov - z rôznych dôvodov.
Demografická krivka je prirýchla
Napriek tomu, že v afrických štátoch dominuje poľnohospodárska výroba, Afričania všeobecne majú v celosvetovom meradle najnižšie zisky z produkcie (na hlavu). Živia sa hlavne pestovaním plodín, ale ich HDP v tejto sfére je nízke. To znamená nízky príjem do jednotlivých domácností.
Až 90 % toho, čo v súčasnosti africké krajiny dovážajú, tvorí zásobovanie z iných kontinentov, hlavne z Európy a Ázie. Dôvodov neschopnosti vyprodukovať dostatok potravín na svojom území, je niekoľko.
Jedným je rýchly rast počtu obyvateľov. Od roku 1950 sledujeme výrazný nárast populácie v Afrike. Počet obyvateľov v tom roku dosiahol vyše 228 miliónov. V roku 2013 žije na kontinente podľaPopulation Referenca Burea u už viac ako miliarda obyvateľov. Poľnohospodársky sektor sa nedokázal pružne prispôsobiť vzrastajúcemu počtu populácie. Demografická krivka rástla rýchlejšie ako produkcia potravín v jednotlivých krajinách.
Čo s ornou pôdou?
Produkciu potravín spomaľuje aj nakladanie s ornou pôdou v jednotlivých krajinách. V subsaharskej Afrike v posledných rokoch skupujú zahraniční investori pôdu za účelom pestovania plodín na výrobu biopalív, či na nakŕmenie obyvateľov mimo Afriku. Kontinent teda má k dispozícii dostatok pôdy, avšak nie pre svojich ľudí.
Navyše, pôdu treba niekým, niečím a za niečo zorať. Okrem zlej infraštruktúry chýbajú mnohým africkým krajinám aj investície do poľnohospodárstva. Dôvodom je, že majitelia pôdy nemajú dôkazy o vlastníctve pôdy. Výmery pozemkov a zmluvy nie sú k dispozícii a vláda nedokáže pozemky odkupovať legálne. Ďalšou príčinou sú vojnové konflikty, ktoré v niektorých oblastiach vytvárajú nestabilitu systému a tým odstrašujú investorov.
Aj iné odvetvia hospodárstva, ako napríklad ťažba surovín, fungujú spôsobom odvoz – dovoz. Meď sa vyťaží v Zambii, ale spracuje v Číne. Domáce úspory totiž nestačia na vytvorenie priemyselných odvetví.
Zahraničná pomoc bráni rozvoju
Podľa Organizácie pre potraviny a poľnohospodárstvo (FAO) dovoz potravín a iných produktov do afrických krajín, vedie k nevyužitým prebytkom domácej produkcie. Ceny domácich komodít tak na trhu klesajú. Tento fakt podporuje ďalší import a tiež zabraňuje rozvoju domáceho hospodárenia.
Aj niektoré politiky, či regulačné programy svetových organizácií, môžu mať na vývoz produktov z Afriky negatívny vplyv. NapríkladSvetová banka a Medzinárodný menový fond vytvárajú práve pre Afriku štrukturálne regulačné programy. Preferujú neoliberálny smer, kde štát na trhu plní minimálnu rolu. Odstraňujú sa mnohé zaužívané pravidlá a štandardy, ktoré potom prilákajú zahraničných investorov. Zároveň však neumožňujú dostatočnú reguláciu a kontrolu, takže dávajú priestor na úniky kapitálu najmä v nestabilných štátoch. Takých nie je na africkom kontinente málo.
Pomôžu si sami
Afrike dnes pomáha celý svet. Obilie, ktoré sa dováža do afrických štátov, pochádza z ázijských a európskych krajín. Jedlo, potraviny, lieky, sociálna pomoc, zdravotná pomoc prichádzajú z ostatných častí sveta. Niektorí ekonomickí experti sa zhodujú v názore, že Afriku treba oslobodiť od pomoci vyspelých štátov. Práve pomoc podľa nich spôsobuje, že ekonomiky afrických krajín sa nedokážu rozvíjať. „Zámery národov Západu, ktoré sa snažia odstrániť chudobu a hlad, už 40 rokov ničia náš kontinent,“ povedal kenský expert na ekonómiu James Shikwati pre nemecký časopis Der Spiegel. „Z peňazí určených na pomoc sú dotované vlády a obrovské byrokratické aparáty. Podporuje sa korupcia. Rozvojová pomoc oslabuje domáce trhy a ničí ducha slobodného podnikania, ktorého tak zúfalo potrebujeme,” pokračuje ekonóm. Shikwati tvrdí, že ak do Kene prestanú plynúť finančné toky z iných častí sveta, Keňania rozprúdia obchodné vzťahy s Ugandou alebo Tanzániou. „Donúti nás to zlepšiť infraštruktúru a vytvoriť pre nás vhodné ekonomické pravidlá,“ dodal.
Pozitíny príklad
Mnohé africké krajiny majú problém s udržateľným rozvojom. Za príklad by si mohli brať Juhoafrickú republiku, ktorá je výnimkou v regióne. Ťažbu nerastných surovín (uhlie, meď, železo, striebro, urán) využíva vo svoj prospech, premieňa ju aj na energetické zdroje. V krajine produkujú energiu sami. Rovnako majú vďaka tomuto rozvinutý priemysel (hlavne ťažký). Veľký podiel na HDP tvoria služby. Krajina tak napreduje správnym smerom. A to sa môže dariť aj ostatným krajinám, ak ich pritom budeme podporovať.
Jana Rusnáková (Autorka je študentka politológie)
Viac informácií o migrácii, ale aj o ďalších témach, ktoré nás spájajú so svetom, nájdete na e-learningovom portáli www.monda.eu. Na webe nájdete 11 modulov o 11 témach, vďaka ktorým získate iný pohľad na otázky dnešného globalizovaného, prepojeného sveta.
---
Uverejnené texty reprezentujú výlučne názory ich autorov. Edukácia@Internet a Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj (partneri v projekte Global E-learning, zriaďovatelia portálu monda.eu) sa nemusia stotožňovať s názormi či postojmi v nich obsiahnutých.
