Šťastie skúšal niekoľkokrát. „Vrátil som sa zo Saudskej Arábie po roku a šiestich mesiacoch. Robil som to, čo sa naskytlo,“ rozpráva mi Tigrayec pri šálke čierneho čaju Addis. Z Etiópie do Saudskej Arábie, sa dostal cez Džibuti, Červené more a Jemen. Najmä v Jemene sa k nim nesprávali dôstojne a mnohí migranti si prešli fyzickým násilím. Zostali im spomienky, ktoré si so sebou ponesú celý život.
„Pár rokov pred Saudskou Arábiou som bol v Izraeli. Tam som strávil rok vo väzení,“ spomína na neľahké obdobie asi tridsiatnik v károvanej košeli. Neskrýva smútok na tvári a dodáva, že v porovnaní s Etiópčanmi, cestu do Izraela majú jednoduchšiu Eritrejčania, pretože v Eritrei je autoritatívny režim.
„Skúšal som sa dostať za hranice Etiópie aj legálne, no neprešiel som výberovým procesom,“ vraví.
Po viacerých pokusoch hľadania lepšieho života za hranicami Etiópie teraz prišiel na miestny úrad vyzdvihnúť si vodičský preukaz. „Budem si hľadať akúkoľvek prácu, či už v mojej rodnej dedine alebo v inej časti regiónu.“
Za prácu za hranicami nový dom v Etiópii
Kaderníčka Tsege má brata v Izraeli. Počas dvoch hodín zaplietania tradičných afrických copíkov mi na vyplnenie času s hrdosťou ukazuje album s jeho fotografiami. Selam, ktorá predáva ovocie, má dve sestry v Rakúsku. Jedna sa tam vydala, druhá prišla študovať a obe tam ostali.
Pár dní po príchode do Mekelle nás Michael z projektu pre deti v zložitých situáciách Abba Gebremichael, kde sme pôsobili ako dobrovoľníci, vzal na prehliadku mesta. Cestou nám z auta ukazuje „vilovú“ štvrť. „Väčšinu týchto domov postavili zahraniční Etiópčania,“ hovorí. „Najčastejšie našinci migrujú do USA, Austrálie, Nemecka, Švédska, Saudskej Arábie, či Dubaja,“ dodáva Michael.
Podľa Svetovej banky žilo v roku 2010 viac ako 600-tisíc Etiópčanov v zahraničí. Je to takmer jedno percento populácie.
Niekto má pri odchode viac šťastia, iný menej. Tí šťastnejší etiópski migranti, ktorí za hranicami možno i po rokoch tvrdej práce našli úspech, sa začiatkom augusta stretli v Mekelle na Medzinárodnom festivale diaspóry regiónu Tigray. Mesto hostilo jedinečné podujatie, prvé svojho druhu v Etiópii. Spojilo asi tritisíc Etiópčanov žijúcich v rôznych kútoch sveta.
Predstavenie úspechov na historickom mieste
Stretnutie migrantov iniciovala etiópska diaspóra. Vláda pomohla pri realizácii. Festival vytvoril platformu pre diskusiu o súčasnom politickom, ekonomickom a sociálnom vývoji i výzvach v regióne ako i v celej Etiópii.
Podujatie otvorili v hale pri mučeníckom monumente Hawelti v Mekelle. Monument, ktorý je spomienkou na obete 17-ročnej vojny proti komunistickému režimu Derg, je v dnešnej dobe miestom významných podujatí, počnúc promóciami až po stretnutia vlády. Počas otváracej ceremónie prezident regiónu Tigray Abay Woldu uviedol, že investície členov diaspóry do regiónu Tigray už dosiahli 1,7 miliárd birrov (65,4 mil. eur). Smerujú najmä do sektorov poľnohospodárstva, priemyslu, stavebníctva, hotelierstva a turizmu. Členovia diaspóry realizovali v regióne už viac ako 250 projektov. Vytvorili tak päťtisíc pracovných miest. Počas festivalu diskutovali členovia diaspóry o ďalších možnostiach podpory miestnej ekonomiky.
Týždňový program vytvoril aj príležitosť na posilnenie vzťahov medzi diaspórou a Etiópčanmi v regióne Tigray. Etiópska diaspóra sa dozvedela o socio-ekonomických úspechoch a kritických výzvach, ktorým čelia miestni ľudia.
Mladí Etiópčania žijúci za hranicami mali možnosť lepšie spoznať svoju vlastnú kultúru a históriu. Festival bol a ešte stále je rozsiahlo pokrývaný v médiách. Ako sa pre etiópsku televíziu vyjadril asi 12-ročný etiópsky Američan: „Spoznal som časť života v Etiópii. Páči sa mi badžadž a indžara.“
Trojkolesové autá, badžadže, sú popri bežnej MHD obľúbenou a rýchlou formou prepravy v mestách. Indžara je spolu so shirom národným jedlom. Je to kyslá placka vyrobená z lokálnej obilniny teff a nechýba na stole ani v tej najchudobnejšej domácnosti.
Inšpirácia pre ďalšie regióny
Súčasťou festivalu boli aj návštevy historických miest, či tovární, sympóziá týkajúce sa zdravia, kvality vzdelávania, dobrej správy vecí verejných, investícií, technológií a transferu know-how. Časť programu tvorili aj kultúrne podujatia: súťaž krásy, Ashenda show i futbalové zápasy.
Podľa Ministra zahraničných vecí Berhanea Gebrekristosa by aktivity tigrayskej diaspóry mohli byť príkladom pre ďalšie etiópske diaspóry. Účasť diaspóry na aktuálnom dianí v krajine rastie. Diaspóra zároveň spolupracuje s vládou na budovaní zahraničných vzťahov Etiópie.
Podľa Abaya Woldua vďaka festivalu videla diaspóra výsledky rozvoja. Ďalší takýto festival sa bude konať o štyri roky v Seattli v USA. Festival v Mekelle bol prvým svojho druhu v Etiópii, avšak za jej hranicami, najmä v USA, sa podobné podujatia Etiópčanov konali už niekoľkokrát. Organizátori sa nádejajú, že táto regionálna iniciatíva by mohla o niekoľko rokov prerásť do Národného dňa diaspóry.
Mekelle je hlavným mestom regiónu Tigray, ktorý je rozlohou a počtom obyvateľov porovnateľný so Slovenskom. Má 41,410 km2 a takmer 5 miliónov obyvateľov. Zorganizovanie podobnej iniciatívy u nás doma by možno nebolo na zahodenie.
Dlhý rad na imigračnom
Jedno popoludnie, po skončení vyučovacej hodiny, sa rozprávam s kolegom Johnom . Podľa neho za posledných šesť rokov došlo k veľkému pokroku. „Najmä bývalý premiér Meles Zenawi toho pre krajinu urobil veľa,“ pokračuje. Väčšina obyvateľov je stále závislá na poľnohospodárstve, no krajina napreduje. Aj vďaka podpore čínskych investícií sa vybudovala veľká časť infraštruktúry, ľudia rozbiehajú podnikanie. Prístup ku vzdelaniu sa zlepšuje. V Etiópii je 32 univerzít, študuje sa najmä v angličtine.
Etiópia nie je len krajinou, ktorej obyvatelia odchádzajú za hranice. Mnoho migrantov sem prichádza – napríklad za štúdiom. Na univerzite v Mekelle študujú podľa Johna aj Somálčania, Eritrejčania, študenti z Džibuti, či Sudánu. V Etiópii je zároveň veľa utečencov práve z týchto krajín. Podľa UNHCR v roku 2012 tvorili najväčší podiel somálski utečenci (61 %), sudánski (20 %) a eritrejskí (18 %). Pri Mekelle, v blízkosti hranice so Sudánom, Somálskom i na ďalších miestach sú vystavané utečenecké tábory.
Prítomnosť cudzincov je vidieť aj na imigračnom úrade v Addis Abebe. V rade stoja desiatky Afričanov, zopár Aziatov, dvaja „ferendži“ - cudzinci - zo Slovenska. Všetci si chcú vybaviť víza, či iné doklady potrebné k pobytu.
Ashenda je veľkým festivalom, ktorí Tigrayci oslavujú od 22.- 24. augusta. Ide o náboženský sviatok, ktorí uctievajú najmä ortodoxní kresťania na počesť Panny Márie. Ashenda znamená v jazyku tigriňa „vysoká zelená tráva“. Steblá trávy na zemi v domoch sú znakom oslavy a výnimočnosti. Náboženský sviatok je zároveň kultúrnou tradíciou a majú ho v obľube najmä dievčatá. Všetky sa naň pripravujú dostatočný čas vopred. Dievčatá oblečené v pestrofarebných, najčastejšie oranžových, zelených, či modrých, kvetovaných šatách, s úžasnými účesmi a make-upom celé tri dni spievajú, bubnujú a tancujú. Chodia po meste, pomedzi ľudí a spievajú „ashendovské“ pesničky. Od okoloidúcich sa očakáva, že im prispejú pár drobnými. Aj účastníci festivalu diaspóry tak mali možnosť ochutnať kúsok Ashendy. |
Andrea Girmanová (Autorka je dobrovoľníčka v Etiópii prostredníctvom slovenskej organizácie eRko s podporou SlovakAid , a projektová manažérka Platformy MVRO)
---
Uverejnené texty reprezentujú výlučne názory ich autorov. Edukácia@Internet a Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj (partneri v projekte Global E-learning, zriaďovatelia portálu monda.eu) sa nemusia stotožňovať s názormi či postojmi v nich obsiahnutých.
