Malala vyrastala v spoločnosti, kde príchod dievčaťa na svet neoslavujú. Tradície v Pakistane kážu žene narodiť sa preto, aby mužovi pripravovala jedlo, slúžila mu a porodila deti.
"Malala bude voľná ako vták,” hovorieval Malalin otec. Zastával názor, že vzdelávať sa majú všetci - chudobní i bohatí, chlapci aj dievčatá. Myslí si, že nevzdelanosť je jedným z dôvodov, prečo je krajina medzi menej rozvinutými. Založil preto školu, do ktorej chodila aj Malala.
Po obsadení veľkej časti územia krajiny fundamentalistickým hnutím Taliban sa Malala rozhodla, že bude vystupovať verejne - rovnako, ako jej otec. Obaja bojovali proti násiliu Talibancov na obyčajných ľuďoch a hájili práva dievčat na vzdelanie. Malala mala vtedy len jedenásť rokov, ale už prehovárala cez televízne obrazovky k občanom. Novinári ju nazývali "žiariaca mladá dáma".
Denník Gul Makaiovej
Gul makai znamená v preklade nevädza. Pod týmto pseudonymom začala Malala písať texty pre BBC Radio v meste Peshawar. Prispievala na ich internetovú stránku článkami o živote pod vládou teroru hnutia Taliban. O tom, že denník o živote dievčaťa písala Malala, vedeli v roku 2009 len jej najbližší. Neskôr sa pakistanskej armáde podarilo uzavrieť mier s Talibanom, hrozba však nezmizla úplne.
Pred dvomi rokmi zasiahla Malalu guľka od Talibancov. Do hlavy, tesne vedľa mozgu. Malala prežila. Talinbanci sa k činu priznali s odôvodnením, že Malala porušovala princípy islamu. Podľa ich slov podporovala západnú kultúru a sekularizmus.
Fond Malaly
Organizácie a projekty na podporu vzdelávania dievčat a detí existovali aj pred postrelením Malaly. Po udalosti však mnohé organizácie začali v záujme vzdelávania pracovať aktívnejšie. V decembri 2012, dva mesiace po útoku na Malalu, založilo UNESCO Fond Malaly, ktorý podporuje vzdelávanie detí vo svete. Na založení sa zúčastnili aj takí významní politickí lídri súčasnosti ako sú prezident Pakistanu Zardari, riaditeľka UNESCA Irina Bokova, špeciálny vyslanec OSN pre vzdelanie Gordon Brown a vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a ochrannú politiku Cathrine Ashtonová. Spolu vyhlásili, že do roku 2015 splnia jeden z ôsmich Miléniových cieľov OSN - zabezpečiť, aby všetky deti absolvovali základnú školskú dochádzku. Chceli odstrániť násilie zabraňujúce deťom chodiť do školy a vytvoriť také podmienky, aby každé dieťa mohlo študovať bez strachu a slobodne.
Dievčatá s knihami
Ďalším z Miléniových rozvojových cieľov je dosiahnuť rovnosť pohlaví aj v oblasti vzdelávania na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému. Zatiaľ sa to podarilo na úrovni základného vzdelania, nie však ostatných. Všeobecne sa za prekážky vzdelania dievčat považujú aj kultúrne tradície. Dievčatá sú v mnohých kultúrach vnímané len ako matky a ženy v domácnosti. Podľa zástancov Talibanu sa ženy nesmú vzdelávať v škole, pretože tam ich učia kultúre Západu. V tomto duchu by mohli vychovávať aj svoje potomstvo, čo je neprijateľné. Ženy sa môžu učiť jedine náboženstvu a tomu potom učiť aj svoje deti. To je jeden z dôvodov, prečo ich vydávajú veľmi mladé a bez vzdelania. Okrem toho je prekážkou aj chudoba. Deti všeobecne často skôr pracujú ako by chodili do školy.
Príbeh Malaly však vzbudil pozornosť nielen organizácií, ale aj ľudí. Dve dievčatá z USA Olivia Curlová a Leena Shareefová založili na sociálnej sieti Twitter stránku s názvom GIRLWITHABOOK (Dievča s knihou), kde začali ženy a dievčatá z celého sveta posielať fotografie, ako čítajú knihu. Vyjadrujú tak podporu vzdelaniu dievčat. Dnes už ide o hnutie, ktoré finančne podporuje napríklad otváranie knižníc nielen v Pakistane.
Aj v samotnom Pakistane získavajú čoraz väčšiu silu mimovládne organizácie. Napríklad Khwendo Kor (Dom sestier) podporuje ľudské a občianske práva žien v krajine.
Malala je symbolom nádeje. Vďaka nej našli mnohé dievčatá a ženy odvahu postaviť sa a bojovať za svoje práva. Dnes sú to práve ony, ktoré zakladajú hnutia, vystupujú na verejnosti s prejavmi, vedú dialógy s predstaviteľmi vlád a medzinárodných organizácií. Neboja sa prehovoriť a v konečnom dôsledku spraviť to, za čo bojujú. Ráno vstať, pobaliť si knihy a ísť do školy.
Jana Rusnáková (Autorka je študentka politológie)
Viac informácií o migrácii, ale aj o ďalších témach, ktoré nás spájajú so svetom, nájdete na e-learningovom portáli www.monda.eu. Na webe nájdete 11 modulov o 11 témach, vďaka ktorým získate iný pohľad na otázky dnešného globalizovaného, prepojeného sveta.
---
Uverejnené texty reprezentujú výlučne názory ich autorov. Edukácia@Internet a Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj (partneri v projekte Global E-learning, zriaďovatelia portálu monda.eu) sa nemusia stotožňovať s názormi či postojmi v nich obsiahnutých.
