Časť mesta. Paneláky. Ulica plná áut. Zasnežené chodníky, budovy, lavičky...Zamrznuté mláky a zábradlia. Vrstva snehu praskajúceho pod nohami. Úplne v pravidelnom rytme. A ticho. Úplné, ničím a nikým nerušené ticho.
Padajúce vločky snehu, trblietajúce sa v odraze lámp. Stále hustejšie a hustejšie. Neutichajúce kroky.
Detské ihrisko. Neobyčajné. Jej. Miesto, kam sa stále rada vracia. Ale iba v zime. Ukryté medzi blokmi. V centre a predsa mimo neho.
Tichá ulica, hra svetiel, padajúce snehové vločky. Vytvára snehové gule, ktoré hádže naspäť na zem. Ako vypúšťanie všetkých myšlienok, akoby uvoľnenie sa z reálneho sveta.
Hombálka. Jej obľúbená. Napriek tomu, že je pre deti, jej z nej visia nohy. Miluje ten pocit, keď sa môže nachvíľu vrátiť naspäť.
Pohľad na tichú osvetlenú ulicu, hru farieb snehu a svetiel a poletujúcich vločiek.
Jej tajné ihrisko.
