Monicka Nagyová
Verejné ospravedlnenie
Verejne sa chcem ospravedlniť autorovi tejto básničky za neumýselné plagiátorstvo (použitie výňatku z básne na napísanie charakteristiky "O mne" na tomto blogu).
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Nezaradené
Monicka Nagyová
Snehové vločky
Šál, kabát, rukavice, teplé čižmy, čiapka...žiadny telefón, i-pod alebo iný výdobytok modernej techniky. Odchod od reality. Do vymysleného sveta...
Monicka Nagyová
Ľadová kráľovná
Bol podvečer. Asi sedem hodín. Kráčala po ulici so svojou mamou. Blížili sa k areálu nemocnice. Jej v hlave znelo len toľko, že sa premôže a vojde tam. A potom vyjde a niekomu urobí radosť tým, že tam bola.
Monicka Nagyová
Cesta do neznáma
Kráčam do neznáma.... Pred sebou vidím len steny tunela, za sebou tmu...Svetlo sa stráca každým metrom, ktorý prejdem...
Monicka Nagyová
Absolútny koniec
Poznali sme ho dlho...niektori rok, niektori tri, niektori sedem... Vsetci sme vedeli, ze obcas lietal v nejakych problemoch,ale nikdy sme si nemysleli, ze by mohol takto dopadnut. Ze by mohol...zomriet...Ake zvlastne slovo,ze? Zomriet alebo smrt...nieco cierne, co v nas znaci uplny koniec. Mal iba 20...nikto by to nebol cakal, ved zomieraju predsa stari ludia a nie ti mladi,ktori maju chut zit a nieco dokazat.
