Profily na sociálnych sieťach sú našim neustálym predmetom záujmu. Sledujeme ich so záujmom, s pohoršením, z nudy, zo zvedavosti. Sledujeme ich a pri tom niečo cítime. A ja mám dojem, že prevláda trpkosť.
Sociálne siete sú virtuálnou obdobou nášho sociálneho sveta. Prevažne máme za kamarátov tých istých, ktorých máme aj v realite. Za partnera či partnerku na sociálnych sieťach označíme človeka, ktorý je naším partnerom aj v realite. A z času na čas si pridáme alebo sledujeme celebritu, hudobnú skupinu či niekoho, koho by sme v reálnom živote ani len nestretli (v reálnom živote by sme si o celebrite prečítali v časopise). Časté ponosovanie sa na mladšie generácie mám pocit, že sú tiež rovnaké či v reálnom alebo virtuálnom svete. Zamýšľam sa teda, z akého dôvodu nás sociálne siete dráždia (a myslím to v zlom slova zmysle)?
Dospela som k záveru, že trpkú príchuť sociálnym sieťam dodáva nedôvera (možno neistota?). Nemáme dôveru v to, čo vidíme. Krásne fotky dovoleniek, čisté deti pri jedle, mladistvo vyzerajúca tvár 40ročnej kolegyne, spokojný pár (o ktorom viete, že sa hádajú vždy, keď sa stretnete). Čo vidíme na sociálnych sieťach sa nám páči, ale v sebe vieme, že to tak celkom nebude pravdivé. Sociálne siete zachytávajú naše najlepšie momenty v plnej kráse a my sme už nejak prirozene nedôverčiví k niečomu, čo je takmer dokonalo krásne. A tak aj naše pocity, ktoré sa spustia pri sledovaní sociálnych sietí (radosť, závisť, prekvapenie, ..) držíme trošku pod kontrolou, pretože nevieme, či ich prežívame na základe skutočnosti alebo len prikrášlenej nastylovanej fotke.
Chcem vás všetkých uistiť, že to isté vylepšovanie, ktoré vidíme (a praktizujeme) na sociálnych sieťach sa deje aj v skutočnom svete. Ženy si zvýrazňujú oči a ústa už odveky vekov. Človek s pocitom menejcennosti vstupuje každé ráno do práce so stiahnutým žalúdkom, no navonok má vstýčenú hlavu. Hádavý pár sa pred návštevou stíši a nechá si konflikt na neskôr. A mnohí sa usmievame v situáciách, kedy by sme tomu druhému najradšej niečo povedali, ale chceme pôsobiť ako tí milí. Všetci vieme, že sa pred sebou vylepšujeme každý jeden deň. Akurát sociálne siete naše vylepšovanie sa, mám pocit, zhmotnili (zreálnili?). Vidíme na nich to, čo síce všetci tušíme, že sa okolo nás deje, ale nikto o tom nerozpráva. (U mňa na terapiách našťastie klienti zahadzujú svoje vylepšenia a mám tú česť poznať skutočnú tvár ľudí, za ktorú sa síce najprv hanbia, ale vždy spolu dospejeme k záveru, že sa nie je vôbec za čo.)
Je ťažké nebyť zatrpknutý voči sociálnym sieťam, ktoré z nášho reálneho sveta zhŕňajú len to pekné a veselé a dobré a......a my vieme, že to nemôže byť skutočné. Sú zrkadlom nás a nášho okolia a jeho vylepšení. Nikto nemá rád, keď mu niekto odzrkadľuje presne to, čo nechce vidieť. Je tu jedna možnosť, ako sa vylepšení vo svojom okolí vieme zbaviť (na začiatok ich aspoň minimalizovať). Správajme sa k druhým tak, aby nemali pocit, že sa vylepšovať musia (inak povedané, mohli byť sami sebou). Nie je to náhoda, že vylepšené fotky našich najbližších nám nevadia (pretože my vieme, kto skutočne sú).
No, a na záver ostalo len nevyhnutné. Čo tak si ísť pozrieť svoj profil (profily) na sociálnych sieťach a zistiť, čo o sebe hovoríte svetu? Aké je vaše vylepšené ja?
